Fake Love

7.

Pozeral som sa von oknom na cestu. Stále som roztrasený z toho čo sa práve stalo. Keď som sa pozrel na Yoongiho videl som ako ma krv na svojom oblečení a roztrhanú košeľu, naskytol sa mi pohľad na jeho svaly, ktoré musím povedať boli dosť pevné.

"Som až tak zaujímavý?"

"J-ja..um-m ne-nepozeral s-som s-sa."

"Jasné~"

Práve som bol červený ako paradajka keď na mňa prehovoril, 'to bolo trápne, čo robíš Jimin spamätaj sa!' rýchlo som odvrátil zrak a pozeral sa len na cestu a neprehovoril radšej ani slovo. Za asi 10 minút sme dorazili.

"Sme tu." povedal som a pozrela sa na moje malé mačiatko. Bolo vidno stále, že bol dosť roztrasený no ale aspoň sa trochu skľudnil.

"Tak poď, nestoj tam tak dlho."

hlasol som keď som videl že iba vystúpil z auta a iba tam tak stál.
'Bože môj je taký otravný nevie sa pohnúť či čo?' pomyslel som si.

"A-ah u-už idem..."

Chodili sme už asi 15 minút a videl som že mačička je unavená.

"Za chvíľu tam budeme neboj sa." povedal som a nastavil svoj falošný úsmev a chytil ho za ruku na chvíľu ju chcel pustiť no potom to nechal tak. 'Dokonalé, neodtiahol ruku.'
Za asi ďalších 5 minút sme tam boli.

"Toto je tvoj dom?!" vyhŕkol som keď som sa pozrel na ten dom. 'To nebola iba chatka. To bola celá vila! A to tu! V lese!!' pozeral som sa na tento dom ešte asi minútu s údivom a otvorenými ústami.

'Cute...Bože môj Yoongi!! Je to len malé blbé decko kľudni sa!'

"No áno je...poď nebudeme tu len tak stáť za chvíľu by malo pršať."
povedal som a hneď na to udrel hrom. Videl som ako mačička nadskočila.

'Takže on sa bojí búriek Hej? Hmmm...zaujímavé toto určite využijem.'

"A-Áno už-ž idem..."

'Nie! Nie! Nie! Nie!! Prečo musí byť búrka?! To nemôžem mať chvíľu kľud a pospať si?! Aish!' povzdychol som si a už sa rútil do domu.

"Takže toto je kúpeľňa... Sem je kuchyňa...Sem je obývačka a sem... bude tvoja izba. Moja je hneď oproti ak tak...Aaa...si hladný?"

Počúval som Yoongiho ako my ukazoval jednotlivé časti tohto domu. Musím si to zapamätať aby som sa nestratil...Lebo je to tu dosť možné.
'Wau je to tu naozaj veľké...'

"Noo...docela áno..."

"Dobre tak poď, urobíme si jedlo keďže sem sluhov nemám takže. Dúfam že ti to nevadí."

"Nie nevadí ! Docela rád varím takže to nebude problém..."

"Dobre tak poď."

Time skip:

Jedlo bolo na stole a hneď sa do toho moja hračka pustila. Vidím, že bol dosť hladný. Po asi 10 minútach to všetko zjedol a navrhol som že sa pozrieme na nejaký film. A keďže moja hračka sa bojí všetkého navrhol som horror. V asi štvrťke filmu bol už na mne nalepený ako kliešťa. Ja som si zatiaľ prehodil svoju ruku za neho a on si na ňu ľahol.

'Smooth Min Yoongi začína ti veriť.'

Keď skončil film. Vypol som ho a iba tam sedel zatiaľ čo moja hračka bola stále na mne nalepená. Po asi minúte sa na mňa otočil a pozrel sa mi do očí.

Pozeral som sa do jeho očí. Má ich tak nádherne. Nemohol som od neho odtrhnúť zrak. Videl som v nich istú iskru ktorá ale hneď zmizla bola skoro nepoznateľná ale ja som ju videl. Chcel som ho pobozkať no nevedel som či môžem...

Videl som že ma chce pobozkať ale neurobil tak. Tak som sa rozhodol že to urobím ja. Hneď ako som sa dotkol jeho pier rýchlo som prehĺbil bozk, malý ako dobrý chlapec spolupracoval. Začal som objavovať jeho ústa a každý jeho kútik. 'Na to že ma 16 vie dobre bozkávať.' Po pár minútach som sa musel odtiahnuť lebo som videl ako mu dochádza kyslík. 'To musím napraviť... Musím ho naučiť bozkávať dlhšie.'

"Ja-a i-idem d-do svojej i-izby!" vyhŕkol som a hneď na to bežal do izby čo mi ukázal Yoongi.

'Čo to bolo?! A prečo sa mi to páčilo?! A prečo mi tak rýchlo tĺče srdce?'

Budeš môj Jimin. Nepustím ťa dokým sa do mňa nezamiluješ a potom...uvidíme čo s tebou urobím.