Fake Love

6.

Keď Yoongi odišiel začal som si to tu všetko prezerať. Je to tu vážne obrovské a pekne zariadené. Prezrel som si skoro cely dom. Okrem miestností ktoré boli zamknuté. Po prezretí domu som sa začal nudiť. Asi okolo desiatej večer som započul odomknutie dverí...asi už prišiel Yoongi.

Po asi najdlhšom dni môjho života som sa konečne vrátil domov. Teším sa na svoju hračku, dnes by som ho ale nemal hneď pretiahnuť predsa len nemohol si na mňa zviknúť za jeden deň.

"Som doma!" zakričal som cez asi celý dom. Hneď ako som si vyzliekol kabát pribehlo ku mne to malé stvorenie.

Hneď ako Yoongi zakričal 'Som doma!' pribehol som k nemu."Ahoj!" povedal som a usmial sa.

"Ako si sa sem mal?" spýtal som sa ho. Ale ako to vidím tak žiadny problém.

"Deň bol celkom nudný" odvetil som.
"A čo ty?"

"Ale nič nové, ako vždy." A to bola pravda zabíjal som ľudí každodenne bez pocitu viny alebo milosti. No to by som nebol ja keby to bolo inak. Viem predsa prečo ma ľudia označujú za 'bastarda čo nemá city'.

"Každopádne, nechceš sa ísť najesť? Som docela hladný."

"Áno som." povedal som a a išiel si s ním sadnúť za stôl. Dve dievčatá nás obslúžili. S chuťou som sa pustil do jedla.

Hneď ako tie kravy doniesli to jedlo moja hračka začala hneď jesť. 'Takže som mal pravdu, vôbec nejedol.' Musím si ho pekne vykŕmiť aby ma poslúchal.

Jedlo bolo výborné. Zobral som tanier a išiel ho odniesť a umyť. Potom som ho odložil na stôl lebo neviem kde sú odložené taniere a vrátil sa naspäť k stolu.

Nahodil som falošný úsmev a spýtal sa ho.
"Dobre, takže čo chceš teraz robiť?" 'Viem čo by som JA chcel robiť.'

Znervoznel som. To jeho chovanie je také divné. Najprv bol na mňa zlý a teraz je z neho hotový anjelik. Začal som radšej rozmýšľať nad tým čo by som chcel robiť.,, Ch-chcel by som ísť von,, sklonil som hlavičku. Bojím sa že ma von nepustí.

Takže von hej? Normálne by som ho nepustil ale keďže si ho chcem získať tak dobre ako chceš maličký.

"A kde by si chcel ísť?"

Nadšene som sa usmial a vykríkol . "Do parkuuuuu!" Som rad že ma pustí vonku.

"Okey, choď sa obliecť čakám ťa za 15 minút u auta, a obleč si niečo teplé."
povedal som mu a zavolal si slúžku aby my pripravila auto lebo idem von.

Išiel som hore. Obliekol som si čierne rifle, bielu mikinu a čierny kabát. So  širokým úsmevom som sa vydal dole.

Stál som opretý o svoje auto a keď som vydel ako moja hračka vychádza z domu hneď som sa obrátil a otvoril auto.

"Prosím, sadni si." povedal som docela milým hlasom. 'Min Yoongi ty si fakt dokonalý herec, niekto my musí dať cenu za najlepší herecký výkon.

Sadol som si na miesto spolujazdca a pripútal sa. Yoongi nasadol ako nečakane na miesto vodiča a vydali sme sa do parku.

"A do akého parku vlastne ideme?" spýtal som sa Yoongiho.

"To je prekvapenie." povedal som a žmurkol som na neho. Hneď som videl ako sa začal červenať aj keď  to snažil skryť.

Zčervenal som. Snažil som sa to zakryť ale ako vidím moc sa mi to nepodarilo. Radšej som kukol pred seba a pozeral na cestu.

Time skip 15 min.:

"Už sme tu." hlasol som a odpútal si pás. Hneď som aj nasledovne vystúpil.

"Takže poďme sa prejsť." povedal som a "usmial" sa.

Hneď som si odpútal pás. A vyšiel z auta. Usmial som sa na neho a išli sme sa prejsť po parku.

"Chcel by som ťa spoznať viac Jimin.   Povieš my niečo o sebe?" spýtal som sa ho.

"N-no mám 16 rokov ale to už asi vieš. A s-som pôvodne z Daegu... ale keď mi zomreli rodičia tak s-si ma zobral na starosť Pán T-Taemin-n a-a ten... ''

" Nemusíš pokračovať ak nechceš... viem si si tým veľa prešiel...to som ale nevedel. " Neviem prečo ale bolo mi ho docela ľúto.

"Nemohol si ani ako..." dodal som. Táto stránka Yoongiho sa mi docela páči, no neviem či mu mám veriť, aj keď ten pohľad v jeho očiach... 'Nie! Spamätaj sa Jimin! Ale on je strašne milý... Aish!'

Hneď ako to dopovedal niečo nás prerušilo. A to prerušenie bol výstrel."Do piče! Odkiaľ sa vzali?!... Rýchlo! Poď musíš sa skryť ja sa o to postarám! " hneď ako som to dopovedal som vytiahol zbraň. "Jimin, rýchlo choď ku autu!!" ešte raz som zakričal už bežal teraz preč.

Nič som nevnímal, iba som bežal stále a stále ďalej od Yoongiho...bojím sa ale stále sa bojím aj o neho! No to som už bol u auta a sadkal na miesto vodiča." Musím s apre neho vrátiť!" Ako som to povedal, zapol som plyn a vyrazil smerom kde som naposledy videl Yoongiho. Síce neviem dobre jazdiť, no nejako som sa to naučil keď som bol ešte u neho.

Počul som samé výstreli a krik. Podarilo sa mi zabiť ale iba 2 mužov. Bolo ich až moc. Som si istý že za tým sú oni. No asi po 5 minútach som videl auto. Moje auto. A ako v ňom sedí Jimin a šoféruje? Na 16 ročného docela aj dobre. Nerozmýšľal som a hneď nastúpil keď zastal tesne u mňa. "CHOĎ!" snažil som aby ma počul cez všetky tie výstrely a guľky.

Po asi 10 minútach Yoongi prevezmul riadenie a začal šoférovať on. "Kto- kto t-to boli..?" spýtal som sa neisto.

"Môj rivalný gang. Vyzerá to tak že my idú po krku."

"Oni ťa ch-chcú zabiť?"

"Áno, a teraz keď vedia aj o tebe  tak ťa tiež budú chcieť zneškodniť... teraz momentálne nie sme v bezpečí...musím to dostať pod kontrolu."

"Takže sa nevrátime domov potom?"

"Áno, pôjdeme do môjho safe domu." Videl som ako je roztrasený a nemohol som si pomôcť ako mu dať svoju ruku na tu jeho "Neboj sa... Bude to v poriadku. Postarám sa o to." A v týchto veciach, svoje slovo držím.