Fake Love

5.

Prikryl som sa aby som zakryl moje nahé telo a schúlil som sa do klbka.

Počul som jeho tiché vzlyky no bolo mi to jedno, je to len moja hračka predsa len.

Keď mi došli slzy, tak som len občas smrkol alebo fňukol. Som moc vyčerpaný. Zavrel som oči a vydal sa do ríše snov.

Time skip:

Ďalší deň a mojej hračky nikde, zaujímalo by ma čo asi také robí. No jedno je isté vyhýba sa mi a mne sa to vôbec nepáči. 'Asi by som si ho mal nejako získať keďže vidím že sa ma bojí.' Rozhodol som sa.

"Park Jimin od dnes ti začína nebo alebo peklo na zemi."

Od rána ležím v posteli a nechávam slzy tiecť po mojich líčkach. Stále myslím na to čo sa stalo včera. Zrazu som počul zaklopanie na dvere.

"... Ďalej.."

Hneď ako moja hračka otvorila tie dvere videl som že bol vydesený a asi celú noc plakal úprimne, nebolo mi ho ľúto. Predsa len prečo? No môj plán sa začína. Nasadil som mierny úsmev a povedal.

"Ako si sa vyspal? Dúfam že si už v poriadku. Prepáč my ten včerajšok, nechcel som to takto. Bol som naštvaný."

Prekvapene som na neho hľadel. Nečakal som že zrazu bude taký..milý ako keby ten človek pred tým bol niekto iný.

"Ah...n-no...okey" Povedal som tichým hlasom. Neviem či mu mám veriť.

"Každopádne nechceš sa ísť najesť? Viem že si celý deň nič nejedol. Nie si hladný?"

To bolo perfektné. Zniem ako keby som mal o neho starosť. Toto bude zábava.

'Ako to vedel? A hej on tento dom vlastní.' No hladný som, jedlo som už ani neviem kedy mal.

"A-ano som...trochu." Jimin! Čo to hovoríš! Možno že ťa otrávi a teraz sa len hrá na dobrého aby si získal tvoju vernosť! No hladný som a ak ma otrávi tak... aspoň už konečne zomriem.

"Dobre tak poď všetko je už nachystané!" Bože môj, čo ja nespravím pre to aby bola moja hračka spokojná.

"D-dobre...už i-idem" Hneď ako som to dopovedal nasledoval som ho po schodoch do veľkej jedálne.

"Páni! Tu je to obrovské!" Čo to hovorím?! A prečo zniem tak nadšene?!

'Zlatý.' Počkať čo?! Preber sa Min Yoongi! Je to predsa len hračka ktorú aj tak potom odhodíš!

"Hej ja viem, tu. Sadni si," ukázal som na stoličku kde si aj sadol. A ja naproti nemu.

"No jedz, to jedlo sa nezje samo." uchechtol som sa.

'Prosím nech to není otravné! Prosím nech to není otrávené! Prosím nech to není otrávené!'

Hneď ako to dopovedal zakusol som sa do niečoho. Neviem čo to je no jedlo to bude.

"To je riadne dobré!" Vďaka Bohu není to otrávené. Asi som sa mýlil o ňom.

Usmial som sa a povedal.

"No jedz! Si strašne chudý!" To je pravda. Určite ho tam nekŕmili.

Time skip:

Hneď ako dojedol. Povedal som mu že musím ísť preč, mám prácu. On len povedal tiché 'okey..' a išiel do svojej izby.

Teraz stojím pred svojím 'klientom' ak sa to dá tak povedať a mierim na jeho hlavu zbraň.

"Ešte raz sa spýtam. Kto.ťa.poslal." Už mi ide kurva nervy! Stále nechce nič povedať.

"N-nepov-viem...t-to aj t-tak u-umriem "

"No dobre, ako chceš, ale čo by na to ale povedala tvoja žena... Nebola by rada."

"Nev-viem o čom h-hovoríš!"

"To je zaujímavé...tak kto je potom toto?"

Ukázal som mu pohľad jedného s mojich mužov ako práve miery na tehotnú ženu cez okno.

"V! Zab-" ani som to nestihol dopovedať a už vykríkol.

"N-NIE! Poviem ti čo chceš len prosím nechaj moju ženu a dieťa žiť oni s tým nemajú čo spoločné!"

"No dobre, ako povieš. V, stiahni sa" oznámil som do sluchátka na svojom uchu.

"Áno šéfe!"

"Dobre, keďže sa ti chce teraz hovoriť. Povedz mi kto ťa poslal."

"Boli to Big Bang..."

"Ďakujem za spoluprácu." hneď ako som to dopovedal stlačil som spúšť a už som iba videl ako mu guľka preletela cez hlavu.

"V!.. Zabi ju."

"Vykonané. Vraciam sa na základňu."

Jednu vec ktorú o mne vedia všetci. Nikdy nedržím svoje slovo a to platí pre všetkých.