Fake Love

25.

Znovu som ho objal. Síce ma ranilo to že ma zneužíval ale hlavné je že si uvedomil svoju chybu a predsa len milujem ho takže je jasné že mu odpustím.

"Yoongie odpúšťam ti."

Povedal som s úsmevom a zasmial sa nad jeho výrazom.

Prekvapilo ma že mi odpustil ale som rád. Objal som ho. Úprimne, tento svet si to malé stvorenie nezaslúži.

Tíme skip 1 týždeň

Idem po Jimina do nemocnice, lebo ho už pustili. Keď prídem ku recepcii spýtal som sa na ktorej izbe je maličký.

Čakal som na to kedy po mňa príde Yoongi. Teším sa, že idem konečne domov. Zrazu sa otvorili dvere v ktorých stál Yoongi, pribehol som k nemu a objal ho.

"Ahoj Yoongi."

"Ahoj zlato."

Povedal som a vlepil mu detskú pusu na pery.

Po chvíli som sa odtiahol od neho keďže sme sa objímali ako blbý asi 10 minút.

"Takže máš už zbalené?"

"Anooo" usmial som sa a ukázal mu tašku v ktorej som mal veci. S Yoongim sme išli spolu domov. Konečne.

Zobral som Jiminiemu tašku a prehodil si ju cez plece. Keďže sa do chaty už nebudeme musieť vracať keďže môj dom je bezpeční.

Zatiaľ. Pokým sa znova rozpúta peklo. No teraz je také ticho pred bojom. A keď príde boj, neviem či dokážem Jiminieho dostatočne ochrániť.

No teraz musíme odpočívať. Ako on tak aj ja.

Je tak skvelý. Dokonca mi zobral tašku aby som ju nemusel nosiť ja! Zamilovane som na neho hľadel celú cestu. Doma som si zobral od Yoongiho tašku a išiel si vybaliť všetky veci. Keď som všetko vybalil, tak som s úsmevom pricupkal k mojej láske a objal ho.

"Si hladný?"

"Ano. V nemocnici varia príšerne." posťažoval som sa.

"Dobre, tak môžme niečo navariť. Čo chceš?"

"Hmmmm, čo taaaak. Kimchi?"

"Môže byť...tak poď ideme robiť Kimchi. Pomôžeš mi"

S úsmevom som išiel do kuchyne a začal chystať potrebné suroviny. Potom sme spolu začali variť. Keď bolo jedlo hotové tak sme sa najedli.