Platonická [DOKONČENÉ]

4.

Prišli sme teda pred bytový dom v ktorom bol môj byt. Nik sa po ceste bavil na mobile a ja s Jakubom sme sa rozprávali. No vždy keď som sa opýtala niečo o hudbe, alebo či nezájdeme niekedy von, neodpovedal a zakecával.

Taťa: No a sme tu
Jakub: Už? Tak rychle?
Taťa: Áno tu bývam
Jakub: A nemohu ti to vynést až nahoru?
Taťa: No ja neviem
Jakub: Proč? Máš tam někoho? Vždyť já nechci jít dovnitř jen nechci aby se taková pěkná holka trápila s nákupem
Taťa: Ty so mnou flirtuješ! (zasmiala som sa)
Jakub: Ale prosím tě ... Ani malinko. Mohu ti tedy pomoci?
Taťa: Tak dobre poď teda. A Dominik nech ide tiež nech tu nestojí
Dominik: Díky (žmurkol na mňa)

Taký hnusný pohľad aký vtedy hodil Jakub na Dominika som ešte nikdy nevidela. Išli z neho zimomriavky.

Prišli sme pred môj byt, otvorila som dvere a zo slušnosti som ich pozvala ďalej.

Jakub: Máš to tu fakt hezké. Luxusní a drahý nábytek. To je něco co já můžu
Dominik: No jo. Já také. My totiž milujeme peníze víš ... A máme jich mnoho. Miliony na účtu a 100 000 v peněžence (hodil na mňa vyzývavý pohľad)
Jakub: Dominiku ty se fakt nevíš chovat? Přestaň třepat píčoviny a běž do prdele. Promiň Tatiana on se někdy chová až příliš svůdně.
Dominik: Tak hele. Já jsem jen chtěl být zdvořilý
Taťa: Haló kľud. Nehádajte sa. Ak by som s vami chcela niečo mať alebo vy so mnou, aj tak si musím vybrať ja (povedala som so smiechom na rozprúdenie lepšej nálady)

Oni sa konečne ukľudnili.
Odložila som nákup.

Taťa: Musím vyzdobiť byť! (oznámila som smerom k nim)
Jakub: Já ti pomůžu!!
Dominik: Já ti pomůžu!!
(povedali synchronizovane)
Zas na seba hodili nenávistný pohľad.
Taťa: Nehádajte sa. Dominik zavesí balóny na lustre lebo je vysoký a Jakub pôjde so mnou do hosťovskej, lebo tam mám odložené ďalšie ozdoby.

Podala som Dominikovi už nafúknuté balóny, chytila Jakuba za ruku a vzala ho vedľa do izby.

Taťa: Takže... Tu si sadni na túto posteľ.
Ja som si zobrala malý stolík a snažila som sa vybrať ozdoby zo skrine, ktorá sa nachádzala priamo pred posteľou.
Jakub: Máš na zadku flek
Taťa: Čo??? To fakt??? (hneď som sa začala krčiť a schovávala som si zadok)
Jakub: Ne dělám si srandu. Jen jsem měl tvůj zadek přesně ve výšce očí
Taťa: tak prepáč no... Ja som len išla po tie ozdoby. Keď ti to vadilo, nemal si sa pozerať.
Jakub: Práveže nevadilo. Byl to ten nejkrásnější pohled v mém životě. Ty křivky, kulaťoučký, tak bych si plácl

Toto nemal povedať... Rovno zo stolčeka som na neho skočila, že si idem brániť svoj zadok. No len ako som na ňom pristála ma začal štekliť. Nemohla som ani dýchať od smiechu. A on sa smial na mne. Začala som kričať nech s tým prestane lebo sa zadusím. Prestal a ja som po ňom začala kričať. Chytil ma za sánku a dal mi pusu. Ja som sa odtiahla.

Jakub: Proč?
Taťa: Niežeby si ma nepriťahoval. Práveže mi je s tebou veľmi dobre. Ale na toto sa poznáme až moc krátko. Možno nabudúce.

Povedala som. Iba sa na mňa usmial a všetci traja spolu sme dozdobili celý byt.