Platonická [DOKONČENÉ]

12.

Taťa sedí s Jakubom, Hasanom, Karlom a Konexom v aute pred nami a ja sedím vedľa Deckyho, z druhej strany už nie je sedadlo, ale iba stena auta. Chcela som sedieť vedľa Nika. On sedí v rade predomnou a kecá tam s Robinom a Andreasom. Riešili koncerty tak mi to nejak veľmi nevadilo, navyše keď si zapálil otočil sa ku mne a ponúkol ma tiež. Celú cestu popíjali Becherovku. Potom som zaspala a keď som sa zobudila, ležala som na Deckyho ramene. Musela mi na neho spadnúť hlava kým som spala. Hneď ako som si to uvedomila som zodvihla hlavu a hľadala som Dominika. Už nebol v aute. Boli sme už na mieste. Taťa a Jakub museli ísť k Jakubovi domov, lebo tu nevidím ich auto. Vyšla som von, pretiahla som sa a uvidela som Nika sedieť na kameni. Držal si hlavu ako keby mu bolo zle. Ustarostene som sa k nemu rozbehla a snažila som sa zistiť čo sa stalo.

,,Čo sa stalo? Si v poriadku?''
,,Jak jsi mi to mohla udělat?''
,,Čo? Ak myslíš to že som ležala na Deckyho ramene tak sa naozaj ospravedlňujem ale ja som sa o neho neoprela. Zaspala som tak, že som sa opierala o auto ale v spánku mi musela spadnúť hlava.''
Nik chvíľu neodpovedal.
,,Haló povedz niečo! Láska záleží mi na tebe. Veď sa nič nestalo!''
,,Já si toho hodně nepamatuji, hulili a pili jsme. Pak jsem usnul. Ale ráno mi Robin řekl co se v noci mezi tebou a Deckym stalo.''
,,Ale veď sa nič nestalo! Ja som nepila a z trávy som mala iba malinko. Bola som plne pri vedomí takže by som si to pamätala''
,,A proč by mi Robin lhal?''
,,Ja neviem. Možno má niečo proti mne. A on hulil a pil s vami. Opitá myseľ.''
,,Robinovi věřím. Nikdy si nic nevymyslel.''
,,A mne neveríš? Dobre ako chceš!!''

Zobrala som si všetky veci a s dvoma kuframi a jednou taškou som sa trepala po Pardubiciach. Nikdy som v tom meste nebola. Našťastie som našla jeden hotel a ubytovala som sa v ňom. Ledva som sa dotrepala do izby a zabuchla som dvere. Zatiahla som závesy a v tme som si sadla na posteľ. Objímala som vankúše a rozplakala som sa.
,,Prečo mi neverí? Nič som mu neurobila. Milujem ho! Všetko toto som urobila aby som mohla byť s ním! Život nieje fér!''
Bola som strašne zúfalá. Cítila som sa prázdno. Chýbal mi ale zároveň som na neho bola veľmi nahnevaná. S uslzenými očami sa mi nakoniec podarilo zaspať. Ráno snáď bude lepšie.