Yasmin
"Prosím?"ozvala som sa do telefónu.Volá Brooke.
"Ahoj Yasmin.Neviem či ťa to bude zaujímať ale moja mama mala autonehodu.Nie je to nič vážne.Ale chcela som ti to povedať,pretože je ako tvoja druhá mama."
"Samozrejme že prídem.Ale budem chvílu meškať."
"Čakám ťa.Ahoj."
"Čav."zložila som.Musím tam ísť.Je ako moja mama.Raz som dokonca za ňou prišla,pomýlila som sa a povedala som jej mama.Otočila som sa k Lennymu.
"Kto to bol?"
"Brooke.Vraj mala jej mama autinehodu.Musím tam ísť.Je ako moja druhá mama."
"Mám ísť s tebou?"
"Poď"nechcela som ísť sama.A budeme tam rýchlejšie.Lenny tu má auto.
...
"Kde si?"pýtam sa po telefóne Brooke,pretože sa tu motkáme a nevieme ani kde je sever.
"Kde si teraz?"
"Asi pred bufetom.Vyzerá to tak."
"A za tebou je výťah?"
"Áno."
"Tak doň nastúpte a stlačte 4.poschodie.Počkám ťa pri výťahu."nastúpili sme do výťahu a stlačili sme číslo 4.Po dlhšom čakaní sa výťah zastavil a my sme vystúpili.
"Ahoj."musela som ju objať.A myslím,že aj jej to chýbalo.
"Ahoj.Práve sme tam boli.Ak chceš choď."
"Idem.Chúďa.Čo sa vlastne stalo?"tlačili sa mi slzy do očí.Ale nechcela som plakať.
"To neviem ani ja.Hádam nám to objasní."videla som na Brooke,že sa jej lesknú oči.A všimla som si,že Lenny s Mathisom na seba zazerajú.Asi kvôli mne.
"Idem tam.Ideš so mnou?"pozrela som sa na Lennyho,ktorý len prikývol.Mathis len prevrátil očami.
Otvorila som dvere izby.Ležala tam jej mama.A tak trochu aj moja.Ako ju poznám tak mala hlavu plnú Brooke.Ale neobviňujem ju z toho.
"Ako sa máš?"dúfam že dobre.
"Zatial dobre."
"To som rada."zrazu som pocítola ako ma Lenny jemne chytil za ruku,ale ja som mu ju stiskla.Dodala mi energiu.Upokojuje.No spomenula som si ako ma takto chytil za ruku aj Mathis.Snažila som sa ho dostať z hlavy von ale nešlo to.Prečo?Žeby som ešte bola zamilovaná po tom klamstve.
"Čo je Yasmin?Tváriš sa smutne."pýta sa "mama".
"To kvôli tomu všetkému čo sa ti stalo."ale nie to až taká pravda.Smutná som aj z toho čo sa stalo vtedy.Mala by som byť ako Brooke.Dávať druhé šance.Pustila som Lennyho ruku.
"My by sme už mali ísť.Ahoj."objala som ju.
"Ahoj zlatíčko."opätovala mi objatie.Vošli sme na chodbu kde už čakala Brooke.Mathis tam už nie je.
"Kde je Mathis?"hneď som sa opýtala.
"Odišiel."Lenny na zmätene zazeral.Pokrčila som mu len plecami.Ale pritom som vedela že chcem byť s Mathisom.Ale už je asi neskoro.
