FAKE LOVE or REAL LOVE?

6. Kapitola: Dôvera

,,J-Jae... Ty chceš povedať, že ten čo ťa zrazil bol... manažér?" opýtal sa s roztraseným hlasom RM.

,,Áno... Bol to on."

Po mojej odpovedi boli všetci zdesený. Vedela som, že to je pre všetkých ťažké ale všetko, čo som povedala bola pravda. Odrazu sa ich manažér začal desivo smiať. Z jeho smiechu som cítila akúsi neistotu, ktorá začala vo mne rásť.

,,Nebuď smiešna Jae! Akoby som mohol niečo také urobiť? Ten večer som bol doma so svojou ženou, takže som to nemohol urobiť."

,,Jae, si si tým istá? Nemohla si si ho len s niekym zameniť?" opýtal sa ma RM s nedôverou v očiach.

,,To myslíte vážne?" začnem hovoriť až kým ma znovu neprerušia.

,,Nemôžeš len tak niekoho obviniť z tak vážneho činu, Jae! Vieme, že sa k tebe manažér niekedy správal inak, ale to neznamená, že to musel urobiť práve on...!" povedal Jungkook so zamračenou grimasou.

,,T-to by už stačilo! Poďme Jae, musíš si odpočinúť...!" Našťastie našu konverzáciu prerušila stará mama pretože neviem, ako by to dopadlo.

~~~

Prešlo niekoľko dní a moje myšlienky stále smerovali k tej nehode. Od toho dňa v parku som nebola s chalanmi v kontakte. Moje telo sa už takmer zregenerovalo z operácie a nedávno som začala chodiť na rehabilitácie.

Jedného dňa, keď som odchádzala z rehabilitácie, prechádzala som okolo križovatky, kde sa to všetko stalo. Hlavou mi behalo veľa myšlienok a väčšina z nich bola o chalanoch. Odrazu som v dave ľudí zahliadla stáť malé dievčatko bez rodičov. Zvedavosť mi nedala a tak som sa za ňou vybrala. Keď som bola pri nej bližšie, vyzeralo to akoby sa stratila.

,,Ahoj. Stratila si sa?" Pomaly si k nej čupnem a opýtam sa jej s milým úsmevom. ,,Kde máš rodičov?"

,,M-mama je v práci..." odpovedala trochu zdráhavo.

,,V práci? A ocko?" opýtam sa a jemne ju chytím za ruky, aby sa trochu uvoľnila.

,,Ocko bol v parku..."

,,V parku? Takže si bola s ním?"

,,Áno..."

,,Ako sa voláš?"

,,Lee... Haru."

,,Dobre Haru.... Musíš byť teraz statočná, áno? Pôjdeme spolu nájsť tvojho ocka, dobre?"

,,Um!" povie Haru a sama od seba ma chytí za ruku.

Po ceste do parku som nevidela nikoho, kto by pátral po Haru. Zastavili sme sa na začiatku parku, aby som sa mohla lepšie porozhliadať, či náhodou neuvidím niekoho chaoticky pobehovať po okolí, ale nikoho takého som bohužiaľ nevidela. Chvíľu sme tam s Haru pobudli a keď sa ani po hodine nikto neukázal, vzala som Haru na policajnú stanicu, ktorá bola hneď za parkom. Prišli sme tam a hneď ako nás prijal jeden zo strážnikov, povedala som mu všetko, čo som vedela. Keď spísali záznam, začali hľadať jej otca. Po chvíli našli jeho telefónne číslo a okamžite mu zavolali. O pätnásť minút na to prišiel na stanicu muž, ktorý sa zdesene začal obzerať po miestnosti.

,,Appa!" vykríkla s úsmevom Haru a rozbehla sa priamo k nemu.

,,Haru!!" Hneď ako ju uvidel, rozbehol sa aj on k nej a z celej sily ju objal.

,,Ďakujem! Ďakujem, že ste ju našli!" povedal a hlboko sa mi uklonil.

,,Rado sa stalo. Nabudúce ju nenechávajte bez dozoru..." poviem so širokým úsmevom. Keď som sa dlhšie na neho dívala, zistila som, že to je bývali člen skupiny BIGBANG, Tablo. Odrazu sa dvere od stanice rozleteli a v nich stál ďalší člen BIGBANGU, konkrétne Taeyang.