FAKE LOVE or REAL LOVE?

11. Kapitola: Neopúšťaj ma...!

,,Jae? Kedy odlietaš?" Opýtala sa ma mama, keď mi pomáhala baliť sa.

,,O 14:00. Už som ti to predsa hovorila."

,,Ja viem len.... Je také ťažké tomu uveriť." povedala sklesnuto mama pri pohľade na môj kufor. Podišla som k nej a zozadu ju objala.

,,Bude to tak najlepšie. Môžeme si potom každý večer volať cez skype, ak chceš." poviem s jemným úškrnom.

,,Aj tak to nebude ono..." Povedala s povzdychom a odišla preč z izby.

~~~

Na druhý deň ráno som vstala o niečo skôr ako ostatní a zbalila si ešte nejaké veci, ktoré som si chcela vziať so sebou. Keď už boli hore aj ostatní, s každým som sa rozlúčila, nasadla do taxíka a vyrazila na letisko. Let som mala až o 14:00 takže som mala kopec času. Keď som kráčala cez halu, odrazu som si všimla podozrivého muža, ktorý stál za stĺpom a jeho pohľad bol upriamený na dve ženy, ktoré stály pár metrov od neho.

,,Haha! Však? Bol to úplný chudák!" smiala sa jedna zo žien.

,,Neviem, prečo si si s ním vôbec aj niečo začínala?"

,,Vlastne to neviem ani ja. Hahaha!"

,,Kedy ti to letí?"

,,Hmm....Let do Japonska o 14:00."

,,Poďme aspoň do čakárne."

,,Dobre!"

Akonáhle sa pohli ony, pohol sa aj on. Vyzeralo to, akoby ich rozhovor bol práve o ňom. Je to ich osobný problém, takže mňa ani nenapadne sa do toho nejako montovať. Keď som ich stratila z dohľadu, zamierila som na recepciu skontrolovať pár vecí.

,,Dobrý deň! Mohla by som si skontrolovať letenku a uistiť sa, či je všetko v poriadku?" milo som sa opýtala recepčnej, ktorá v tej chvíli kontrolovala nejaké papiere.

,,Hneď to bude." s úsmevom povedala a začala mi kontrolovať letenku. ,,Ak by ste chceli, teraz sa uvoľnili nejaké sedadlá na let o 11:00 do Japonska. Mohli by sme len prepísať čas a letenka vám zostane. Nemusíte si tak kupovať novú."

,,Naozaj? To by bolo super! Ďakujem veľmi pekne!" Poďakujem sa a jemne ukloním. Aspoň niečo pozitívne na tomto dni. Keďže moje lietadlo čoskoro odlieta, musela som si trochu pohnúť, aby som stihla ešte prehliadku batožiny a samotný nástup do lietadla. Po úspešnej prehliadke som bezstarostne mohla nastúpiť do lietadla. V lietadle som si našla svoje miesto, pohodlne sa na ňom usadila a čakala, kým odletíme z letiska. O pol hodinu neskôr sa lietadlo pohlo a ja som mohla dať zbohom Seoulu.

Pohľad Yoongiho

Bolo krátko po dvanástej keď sme sa dozvedeli, že Jae dnes odlieta do Japonska. Chalani a ja sme sa vydali za jej rodinou, aby sme sa presvedčili, či je to naozaj pravda. Bolo síce krátko po obede lenže cesty v Seoule sú vždy prepchaté ako obchody na Vianoce. O hodinu a pol sme konečne dorazili pred jej dom. Z auta som vyšiel ako prvý no keď som prišiel pred ich dvere, moje telo náhle stuhlo a ruka, ktorá bola pripravená zaklopať, zostala nehybne stáť. Potom ma Namjoon stiahol dozadu a sám zaklopal na dvere. Vo dverách sa objavila jej mama a keď nás zbadala, úsmev sa jej vytratil z tváre.

,,Čo tu chcete?" Chladne sa nás opýtala.

,,Je Jae ešte doma?" Opatrne sa opýtal Namjoon.

,,Odkiaľ viete, že by nemala byť doma?"

,,Ja som im to povedala." Ozvala sa zozadu jej stará mama. ,,Myslela som, že by to mali vedieť. Koniec koncov, bola to ich manažérka."

,,Bola! Už viac nie je, takže nie je podstatné či by to mali vedieť alebo nie." povedala naštvane jej mama a potom sa pozrela smerom na mňa. ,,Prečo ste sa jej vzdali?" Jej otázka nás všetkých šokovala no potom sme sa cítili o to viac previnilo. ,,Bola pevne rozhodnutá ochrániť vás pred celým svetom. A ako ste ju ochránili vy? Tým, že ste sa jej vzdali?" Jej oči odrazu zaliali slzy a svoj pohľad upriamila radšej do zeme ako na nás.