FAKE LOVE or REAL LOVE?

9. Kapitola: Plnenie snov

Ubehlo pár dní odkedy som sa stretla s päticou ARMYs a po celú túto dobu som sa s chalanmi ani nevidela. Mala som dosť práce s papierovačkami a taktiež sa blíži koncert, ktorý sa bude konať v Seoule. A akoby toho nebolo málo, stále mi lietal po rozume incident s Yoongim v ich byte. Ak mám pravdu povedať, bála som sa s nimi stretnúť. Povedala som si, že naše stretnutia budem nechávať len na koncerty a ak budú niečo potrebovať osobne. V ostatných ohľadoch budem plniť Yoongiho tajné želanie.... "Si otravná, už ťa tu nechcem viac vidieť!".

Od skorého rána som bola v Big Hite a riešila som problémy aj ostatných, nie len tie moje. Manažér BIGBANGU a taktiež Na Yeon ma požiadali o pomoc pri organizovaní koncertu v Seoule, na ktorý sa chystajú aj BTS.

Kedže tam budú naše skupiny, povedali sme si, že riešiť organizáciu spolu bude oveľa zábavnejšie ako riešiť to každý osobitne. Hneď ako sa naše stretnutie skončilo, z Big Hitu som odchádzala so širokým úsmevom na tvári.

Keď som prišla domov, rovno za dverami ma čakalo prekvapenie. Skoro som sa dnu ani nedostala, pretože rovno pri dverách boli položené obrovské kufre. Keď som sa snažila prebiť dovnútra, musela som použiť neskutočne veľkú silu aby som sa do domu vôbec dostala. Akonáhle sa mi podarilo jeden z kufrov zhodiť na zem, cesta sa trochu uvoľnila a ja som mohla prekĺznuť dnu. Keby ma niekto z vonku uvidel ako sa dobýjam do vlastného domu, musel by si pomyslieť, že mi šibe.

,,Oh Jae!" skríkla mama, keď ma videla ako zápasím s kuframi. ,,Prepáč zlatíčko. Nevedeli sme kedy prídeš domov, tak sme ich postavili tam, kde ich budeme mať rovno na očiach." povedala s úškrnom mama.

,,Ja som vlastne aj zabudla, že vy idete na to stretnutie zo školy..." poviem a zamierim smerom do kuchyne.

,,Ani sa nečudujem. V poslednej dobe si tak zahľadená do tej tvojej manažérskej práce, že doma sa sotva ukážeš." povedala sklesnuto mama.

,,Dobre vieš, že je tá práca pre mňa veľmi dôležitá. Každé povolanie má nejaké svoje muchy. Aj keby som chcela tak to nijako nezmením." Poviem a odpijem si z pohára, ktorý som držala v ruke.

,,Ale no tak. Už zase sa o tom hádate?" Pripojil sa k nám otec, ktorý z poschodia niesol v ruke ďalší kufor.

,,Koľko je ešte tých kufrov?" opýtala sa mama so zamračenou grimasou.

,,Tento je posledný." Povedal otec, keď kufor pokladal na zem.

,,Na čo je vám toľko kufrov?" zvedavo sa opýtam keď k nim pristúpim bližšie.

,,Pretože idú aj starý rodičia. Vraj tam budú nejaký ich známy zo školy a pozvali ich tam do kúpeľov." Vysvetlil mi otec.

,,Ty nie že si sem pozveš tých tvojich idolov a urobíte si tu nejakú párty." Pohrozil mi otec.

,,Toho sa báť nemusíš. Naše najbližšie stretnutie bude až budúci týždeň na koncerte." Poviem s pohľadom do zeme.

,,Ja som myslela, že si s nimi 24/7 odkedy si ich manažérka." Povedala prekvapene mama.

,,Oh! Tu si Jae! Ešte že sa tu aj ukážeš po takom čase." Skríkla na mňa starká keď aj so starkým schádzali dolu schodmi. ,,Dobre to tu stráž. Nikoho cudzieho nepúšťaj do domu! A aby som nezabudla..... Nezabudni sa mi postarať o rybičky!" Povedala starká so širokým úsmevom a potom aj so starkým vyšli von z domu, kde museli čakať na mamu a otca, kým všetky kufre nenarvú do auta.

,,Dávajte si pozor!" Povedala som s jemným úsmevom a pri aute som sa so všetkými rozlúčila. Keď som ich sledovala ako odchádzajú, dostala som náhle pocit prázdnoty. Ešte nikdy som sa necítila tak osamelá.