Nadišiel deň koncertu. Celé dni som strávila medzi štyrmi stenami a neustále si prehliadala papiere s financiami, či je všetko tak, ako má byť. Chalani boli tak isto zaneprázdnení tréningom a cvičením, takže sme sa skoro vôbec nevídali.
Zostávali len tri hodiny do začiatku a mne sa konečne podarilo dostaviť do amfiteátru, kde sa malo všetko odohrávať. Na mieste ma už čakala Na Yeon a manažér BIGBANGU, s ktorými sme to všetko organizovali. Našťastie nám pomáhali skoro všetci zamestnanci Big Hitu a tak sme prišli už do hotového. A keďže sme mali ešte dosť času, mohli sme sa v kľude pripraviť aj my. Tentokrát som mala pripravené dlhé šaty s modrým nádychom a čipkovým vzorom.
Čo sa týka prípravy, účesu a líčenia, všetko trvalo cez dve hodiny. Našťastie do začiatku mi stále zostával nejaký čas a tak som ho využila na kontrolu stolov, osvetlenia, občerstvenia atď. O pár minút neskôr sa začali objavovať prvý hostia, konkrétne riaditeľ Big Hitu aj so svojou manželkou a hneď za nimi nasledovali chalani z BIGBANGU aj so svojim manažérom.
,,Jae!" zakričal Taeyang a rýchlym krokom sa ponáhľal ku mne. Nečakane mi vzal ruku, nežne si ju pritiahol k perám a jemne ma na ňu pobozkal. ,,Vyzeráš úchvatne." povedal s jemnou červeňou na tvári.
,,Ďakujem. Vy tiež nevyzeráte zle." Poviem s jemným úsmevom keď uvidím k nám prichádzať aj ostatných.
,,Wau! Opäť si sa prekonala, Jae." Pochválil ma T.O.P keď sa rozhliadal okolo seba.
,,Kde sú chalani?" opýtal sa zvedavo Taeyang.
,,Ešte nedorazili ale mali by tu byť každú chvíľu." Poviem a začnem ich nedočkavo vyzerať. ,,Oh, ak sa chcete už usadiť, váš stôl je tamto vľavo, hneď vedľa tej prvej obrazovky."
,,Vďaka Jae!" Poďakovali mi a šli presne tam, kam som ich navigovala.
,,Jae!" Odrazu sa za mnou ozval známy hlas. Obzrela som sa a uvidela vyškereného Jungkooka a za ním ostatných chalanov.
,,Wau! Vyzeráš nádherne!" povedal s úsmevom Jungkook, keď krúžil okolo mňa ako taký sup.
,,Neprišli sme neskoro?" opýtal sa nervózne Namjoon.
,,Nie. Hostia ešte stále chodia." s jemným úsmevom som ho upokojila. ,,Váš stôl je tamto vpravo, druhý z kraja." Akonáhle som im povedala bez ďalších slov sa vydali na svoje miesta, okrem Yoongiho.
,,Potrebujem sa s tebou porozprávať." Povedal tichým hláskom, chytil ma za ruku a odviedol na hlavnú chodbu, kde nebolo toľko ľudí.
,,Čo sa deje Yoongi?" zvedavo sa ho opýtam. Keď som sa mu pozrela do očí, uvidela som v nich strach. ,,Yoongi...?"
,,Nech sa dnes večer stane čokoľvek, chcem aby si vedela, že moje srdce bude navždy patriť len tebe." Akonáhle povedal čo chcel, pobozkal ma na čelo a bez ďalších slov odišiel preč. Zo začiatku som nič z toho čo sa práve udialo nechápala a ešte pár sekúnd mi trvalo, než som sa dokázala pohnúť z miesta a vrátiť sa k svojej práci.
Celý koncert prebiehal podľa plánu. Ku koncu, keď všetky skupiny dospievajú svoje piesne, bude odovzdávanie cien za najviac pracujúcu skupinu roka. Taktiež sa budú odovzdávať aj nejaké ocenenia pre manažérov. V srdci som dúfala, že aj mne sa niečo ujde ale aj keby nie, nebudem z toho robiť vedu. Každá skupina dostala nejaké ocenenia, pretože všetci tvrdo pracujú každý deň, takže je ťažké povedať, ktorá skupina bola najlepšia. Lenže pri odovzdávaní poslednej ceny sa na pódiu objavila Lee Seun.
,,Dobrý večer všetkým. Chcem úprimne pogratulovať všetkým, ktorí dnes večer získali svoje ocenenia. Taktiež chcem pripomenúť zopár incidentov, ktoré sa stali v poslednom čase." Keď dopovedala, pozrela sa na mňa s odporným úškrnom a potom svoju pozornosť obrátila na veľké plátno za ňou. Na tom plátne sa odrazu objavila fotka z dňa, kedy u mňa chalani prespali. Ak mám byť presná, bola to fotka mňa a Yoongiho ako spíme vedľa seba. Odrazu v celej sále sa rozniesol šum. Moje hrdlo sa náhle stiahlo a dlane sa mi začali potiť.
,,Toto je presný obrázok toho, keď necháte nesprávnych ľudí žiť príliš blízko seba. V posledných dňoch som obdržala tisícky správ od pobúrených fanúšikov skupiny BTS, ktorý na to reagovali takto..." Povedala a na plátne sa objavilo tucet správ od ARMYs, v ktorých boli bolestivé slová na moju osobu. ,,Manažérka BTS nie je vhodná pre svoju pozíciu a tu máme všetci dôkaz prečo asi. Ak chceš vedieť odkiaľ mám ten obrázok, poslal mi ho sám Min Yoongi."
Dych sa mi zastavil. Pozrela som sa smerom na Yoongiho no ten, ktorého padlo jeho meno sa mi nedokázal pozrieť ani do očí. Obraz pred sebou sa mi začal rozmazávať, pretože slzy ľútosti sa mi začali z očí valiť ako vodopád. Obzerala som sa okolo seba no všetci idolovia sa pozerali do zeme a tvárili sa, akoby to naozaj bola všetko moja vina. Bolelo to. Bolelo to tak, ako nikdy pred tým. Pokývla som hlavou, zahryzla si do pery a s padajúcimi slzami som odišla zo sály.
,,Nech sa dnes večer stane čokoľvek, chcem aby si vedela, že moje srdce bude navždy patriť len tebe."
,,Už ho viac nechcem..." S bolesťou v srdci som s potácavou chôdzou zamierila domov.
,,Oh! Môj Bože! Čo sa ti stalo?" opýtala sa mama, ktorá mi otvorila dvere.
,,Vzdali to..." Poviem bez jedinej emócie a zamierim priamo do svojej izby.
O niekoľko dní neskôr
Dnes som sa rozhodla, že zavolám Taeyangovi a opýtam sa ho na niekoľko vecí. Zvonilo to ale nikto nezdvíhal. Potom som skúsila zavolať Rose z Black Pink.
,,Haló?"
,,Rose? To som ja Jae. Vieš mi povedať--" ,,Prepáč Jae. Nemám teraz čas! A prosím, už mi nevolaj. Nechcem mať kvôli tomu problémy." Povedala a zložila.
,,Takže teraz ma budete všetci ignorovať..." sklesnuto som si vzdychla, hodila mobil na druhú stranu postele a celá sa schúlila do perín s jemným plačom. O niekoľko minút neskôr mi na mobile zaznel zvuk upozornenia. Otrávená z celého života som ho vzala do ruky a pozrela sa, čo je nové. BTS zverejnili novú pesničku.
,,FAKE LOVE...?"
Akonáhle som ju dopočúvala, uvedomila som si, že je vlastne o mne. Môj cieľ, ktorý bol do nedávna tak silný, sa teraz zosypal ako domček z karát.
YOU ARE READING
FAKE LOVE or REAL LOVE?
FanfictionKeď sme sa poprvé stretli, bola to len náhoda alebo to bol osud? Spletitá sieť utkaná z farebných povrázkov, v ktorej je ťažké nájsť dva rovnaké. Ale čo ak sa nájde až osem rovnakých povrázkov a všetky sa stretnú v rovnakej chvíli. ,,Budem si pamäta...