Časostroj

Kapitola 5

3. deň

DENIS

List, a k tomu ešte taký dlhý som rozhodne nečakal. Aspoň nie o ôsmej ráno, pri raňajkách. Ešteže brat aj s otcom už dojedli, inak by ten list, ktorý sa zjavil na stole vyvolal dosť otázok. A vôbec nie príjemných.

Samému mi skoro zabehol čaj, keď som ho uvidel. Rozhodol som sa jej to oplatiť rovnakou mincou, a tak som utekal do izby a prepisoval jej text.

Otázky od tých dvoch naraz, to bude makačka.

Tak, a je to. Už si len musím dávať pozor, aby ma zasa nepristihla nepripraveného. List by vyvolal riadny rozruch nielen u nás doma, ale aj v hodinárstve. A to si nemôžem dovoliť.

Ale ako ho skryť ešte predtým ako mi príde? Otázka za milión. Keby som len tak vedel aj správnu odpoveď.

Začal som sa obzerať po izbe a nájsť niečo čo by mi mohlo pomôcť. Notebook, mobil, pero, kniha, polica, zošit, kreslo. Počkať, zošit.

Keď ho budem nosiť so sebou, nikomu nepríde podozrivý papier medzi ďalšími päťdesiatimi stranami. Tak a mám to.

Zošit som zobral so sebou a ponáhľal sa dolu schodmi. Jeden po druhom, druhý po treťom. A štrnásty po pätnástom. Áno, tak málo chýbalo, aby som prešiel z dvadsiateho prvého storočia do osemnásteho.

Jeden schod.

Tak málo a zároveň tak veľa. Stačilo prejsť pár desiatok centimetrov a ocitli by ste sa o tri storočia dozadu.

Pre mňa to však bola denno- denná rutina. Otec to kúzlo navrhol s mamou, ktorá bola nielen cestovateľka časom, ale aj čarodejnica, ľudovo povedané. Ona sa však rada nazývala vedma, tak ako aj všetky ženy v jej pokrvnej línii, ktorá bola oveľa dlhšia ako tá naša.

Kúzlo však bolo veľmi zložité, ani ja mu veľmi dobre nerozumiem. Pre všetky nadprirodzené bytosti funguje neustále, no bežný človek, ktorý nemá ani trochu zriedenú krv zostane v tom istom časovom období. Dom aj v minulosti, aj v prítomnosti je zariadený tak, aby nikto z ľudí bez nezvyčajných vlastností nič nespoznal.

Pre takéto prípady sa dá portál, ako to doma voláme, aj vypnúť, aby sme sa my nepremiestnili a dotyčný tam ostal sám. Po stenách na schodisku je tapeta špeciálne upravená mojou mamou. Modrá, pozostávajúca z tŕnia a listov, no ruže sa nachádzajú iba na dvoch miestach. Začiatku a konci schodiska, a aj vtedy musíte vedieť, ktorá ruža je tá správna. Keď kráčate dolu schodiskom, je to najspodnejšia, ale keď sa chytáte ísť hore, je to tá najvyššia. Šikovné, čo poviete?

Naši chceli, aby sme si nepripadali úplne hrozne, a tak vymysleli toto kúzlo ešte pred našim narodením. No viete si predstaviť, že by sme žili len v minulosti? Ja teda vôbec nie. Však by sme to nevydržali!

A ako by sme udržovali kontakt so svetom bez internetu? A učili sa? O kamošoch ani nehovorím.

Síce s nimi nie som až tak často, raz za týždeň sa vždy stretneme a vyrazíme spolu do mesta. Alebo len tak niekde na výlet, či túru.

A viete čo je ešte na tom portáli úžasné? Nemusím sa vôbec namáhať, aby som sa dostal do správneho časového úseku. Funguje to vždy na 100%.

Teraz sa však musím vrátiť myšlienkami k opravovaniu hodiniek, lebo ma otec zahluší. Neznáša, keď som duchom neprítomný, čo sa v poslednej dobe stáva veľmi často. No, čo už, bude si musieť zvyknúť, lebo ešte nemám úplne premyslený plán ako ju spoznať bez toho, aby som jej prezradil o všetkých schopnostiach. Listy sú zatiaľ v pohode, ale nie nadlho.