Časostroj

Kapitola 6

3.deň

Lia

„Takže o týždeň očakávam projekty, kde nám ukážete váš rodokmeň, niečo, čo je pre vašu rodinu typické a ak nájdete, tak aj nejaké zaujímavosti, náhody, nevysvetliteľné udalosti a podobne. A fotky nesmú chýbať. Stačí ak prezentácie budú na päť minút. Ďalší týždeň máme dvojhodinovku, takže to stihne odprezentovať každý a môžete v podstate zadarmo dostať jednotku," oznamovala nám domácu naša učiteľka.

„A čo keď sme len úplne obyčajná rodinka bez akejkoľvek histórie?" opýtal sa hneď Ivan.

„Tak nám ukážete všetky dôvody, prečo ste úplne obyčajný. Možno však nájdete niečo, čo vám to vyvráti. Všetky predchádzajúce ročníky mali o čom hovoriť, takže budete mať aj vy. Ešte nejaké otázky?"

„Nie," odvetili sme zborovo a rýchlo si balili veci, lebo nás tu už učiteľka zdržovala tri minúty po zvonení. Tri minúty pre niekoho neznamenajú vôbec nič, no pre niektorých to znamená opísanú úlohu, či poznámky. A to rozhoduje, či sa mu na konto pripíše päťka alebo občas aj jednotka.

Mne dnes však už vyučovanie končí, a tak to znamená dlhú radu v školskej jedálni. Naša dejepisárka vám teda vie prekaziť plány.

„Poď, čakáme ťa v šore," povedala Ria a aj s Biou išli na obed. Ja som si však ešte musela dobaliť veci.

„Tak, čo chcete vedieť?" opýtala som sa, keď som k nim prekĺzla v rade na obed.

„V prvom rade prečo si s ním ešte píšeš?" začala hneď Bia.

„Ja ani neviem. Zo začiatku preto, lebo som bola nahnevaná, no teraz ma k nemu niečo ťahá."

„A skadiaľ vieš, že je ten kto ti hovorí, že je? Čo keď je úplne iný?" vyzvedala Bia ďalej, no ja iba mykla plecami na znak toho, že to neviem ani ja.

„Prečo sa s tebou ešte nestretol? A tým nemyslím tvoje divné sny," pokračovala Ria tam, kde Bia skončila.

„A odkiaľ to mám ja vedieť? On je ten, ktorý so všetkým začal, nie ja."

„Ty v tom ale pokračuješ!" napomenuli ma baby.

„A čo by ste robili na mojom mieste vy?"

„Neodpisovali!" povedali naraz, na čom sme sa všetky tri zasmiali.

„Tak mu dám nejaké ultimátum a odpíšeme mu spoločne, čo vy na to?" položila som im otázku, na ktorej podmienky by mohli pristúpiť.

„Okej, ukáž nám posledný list," povedala Ria, keď sme si všetky posadali k stolu.

„Nech sa ti páči," podala som im ho, keď sa mi ho podarilo vyhrabať z tašky.

„Takže športovec, hej?" podpichovala Ria.

„A zodpovedný," podporovala ju v tom aj Bia.

„Pochopila som, aj mne sa páči. Nejaké nápady, čo mu mám odpísať?"

„Diktujem, píš," povedala Bia a začala mi spolu s Riou diktovať text

Milý D,

Obdivuješ moju odvahu? Tak mi ukáž, že ju máš aj Ty. Dnes o 15:00 Ťa čakám na mojom obľúbenom mieste.

Dám Ti k nemu dokonca aj pomôcku.

Vltavská trojka.

Zvyšné otázky Ti zodpoviem na mieste. Samozrejme, ak ma nájdeš.