Časostroj

Kapitola 4

3.deň

Lia

Milá Lia,

O náramku sa budeme môcť rozprávať, až keď sa stretneme osobne. A ruže ti budem posielať dovtedy, kým si nepriznáš, že sa ti páčia.

Tvoj D

Viete si predstaviť moje nadšenie po prečítaní listu. Už je ráno, no stále to vo mne trochu vrie.

Nádych, výdych.

Keď nejde o život, nejde o nič.

Nenecháš sa predsa vytočiť nejakým idiotom.

Nikdy nepadni.

Neukáž mu, že ti to vadí.

Všetko bude ako má byť.

Ignoruj.

Nasaď si masku a pokračuj tam, kde si prestala.

Svoju chvíľkovú slabosť si nechaj len pre seba.

Rob, čo ti srdce káže.

Takto som si ráno opakovala svoje životné pravdy a postoje, ktoré mi už neraz zachránili kožu. Síce som nevedela odkiaľ niektoré pochádzajú, ak som to cítila podobne, od tej chvíle patrili jednoducho mne.

Teraz som sa potrebovala ukľudniť, prečistiť si myseľ a premyslieť ďalší krok.

Srdce mi diktovalo slová, na ktoré by som inokedy nenabrala odvahu, no pre tentokrát som vyhrabala nejaké jej posledné kusy poroztrusované naprieč mojou dušou. Nikdy som nepatrila k tým odvážnym. Vždy som potrebovala parťáka, a práve toho pre mňa predstavovali Bia a Ria. Oni boli moje kamošky z Mokrej štvrte ako ich moja mama raz zo žartu nazvala.

Pre mňa to však znamenalo aj niečo viac. Odvtedy nielenže tak hovoríme, keď sa nás opýtajú, kde bývame, no stojíme si za tým. Jedna druhej kryjeme chrbát a nedáme na seba dopustiť. To víno v našom prípade ale neplatí. My sme si osvojili alternatívu s čajom.

Milý D,

To písmeno si si vybral len tak, alebo ho mám brať ako nápovedu? Hoci to nerada priznávam, ruža sa mi sama osebe páčila. Problém bol však inde. Len si to zosumarizujme: divné sny s chlapcom, ktorého nepoznám, no on mňa až priveľmi. Náramok bez zapínania. Prianie k narodeninám s ružou v mojej obľúbenej farbe. A ďalšie, predpokladám, že provokatívne, ruže. Odkazy, maska. Tebe by to hádam bolo jedno? Alebo by sa ti všetko zdalo normálne? Skús si na tieto otázky odpovedať sám. V poslednom období nie si jediný, kto mi strpčuje život. Niekomu tam hore musím riadne ležať v žalúdku. Okrem toho sa na nás dohodli aj učitelia a trápia nás s písomkami a ústnymi skúšaniami. Prečo by aj nie? Veď deti majú mladosť len na učenie a školu.

Odkiaľ inak vieš všetky tie veci o mne? Ak si sa spolčil s R alebo B, píš si, že to ešte oľutuješ.

Keď už o mne ale toľko vieš, čo keby si mi aj ty niečo na oplátku prezradil? Obľúbená farba? Narodeniny? Hobby? Obľúbený šport? Škola/práca/brigáda? Vek?

Ak mi zodpovieš otázky ty, môžeš mi na záver aj nejaké položiť? Môže byť?

Tvoja L

List som zobrala so sebou do školy. Náhoda je blbec a ja som zatiaľ naplánovala povedať rodičom, čo všetko sa stalo. Skrinka je preto oveľa bezpečnejšie miesto. Skúsim, či sa listy dajú „posielať" aj odinakadiaľ ako z mojej izby.

„Tak čo, krásavica, nejaké novinky?" privítala ma Ria otázkou.

„Nejaké by aj boli, ale zatiaľ nič nepoviem," tvárila som sa záhadne.

„Poďme si po veci, aj tak z nej nič nevypáčime," kapitulovala Bia. Poznali ma až príliš dobre, čo mi neraz naháňalo hrôzu. Niekedy sa vo mne dokonca vyznali viac ako ja v sebe samej, no zakaždým to bolo na osoh. Napríklad aj teraz.

Hádky a krik nie sú náš štýl. Radšej si sadneme do našej kaviarničky na rohu ulice s výhľadom na Vltavu a všetko si vysvetlíme nad šálkou toho najlepšieho bylinkového čaju, ktorý sme, mimochodom, vymysleli práve my a majiteľ sa ho rozhodol pridať do svojej ponuky ako Vltavská trojka.

Nemyslite si, že sme na sebe ani raz nekričali, či sa nerozprávali viac ako týždeň. Áno, stalo sa to, ale výnimka predsa potvrdzuje pravidlo. Aspoň sa to tak zvykne hovoriť.

Zahĺbená do svojich myšlienok som si ani nevšimla, že som otvorila svoju skrinku, až kým som v nej nezbadala aj ďalšiu ružu, nad čím som sa iba pousmiala.

Aj by som zabudla na ten odkaz, no k tomu, že ma tie jeho ruže zakaždým milo prekvapia , nemienim priznať. Už je dosť, že som mu napísala, že sa mi páčia, ale k tomuto ma nedonúti nikto!

Zobrala som si učebnice a ostatné pomôcky, ktoré budem dnes ešte potrebovať nechávajúc ružu na svojom mieste.

„Ale, ale, tak predsa len. Nejaký tajomný list, ktorý si nám chcela zatajiť?" obkľúčili ma baby, keď som sa snažila list priložiť k darčeku od neznámeho a vytrhli mi ho z ruky.

„Vou, vou, vou," povedali zrazu s údivom v očiach, keď si ho čítali.

„To, ale to nie je možne," povedala Ria, ktorá bola ešte stále trochu mimo a obzerala si papier zo všetkých možných uhlov. Po istej chvíle som to už nevydržala a vytrhla jej ho z ruky.

„Ale je. Toto je papier," povedala som a urobila gesto, kedy som im ho akože predstavila, „a toto je atramentom napísaný text dneska ráno," pokračovala som.

„Nerob zo mňa hlupaňu, to viem. Ale ten atramentom napísaný text dnes ráno, ako hovoríš, sa z ničoho nič zmenil. Len tak. Puf. Bez varovania," vysvetľovala mi a už aj ukazovala, čo sa tam objavilo.

Milá L,

Kľudne, to ber ako nápovedu, ale na nič neprídeš. Potrápiť sa však aj napriek testom môžeš aj nad touto záhadou.

Odpovede na Tvoje otázky:

Určite by mi to nebolo jedno, udivuje ma už len Tvoja odvaha odpísať mi. A normálne to z časti je, z časti nie je. Neskôr porozumieš prečo.

S Riou ani Biou som sa nespolčil, takže kľud.

No a teraz sa dostávame k časti, kde si vyzvedala o mne. Mám 18. Moja obľúbená farba je zelená. Narodeniny mám 6.7., presne ako aj moje dvojča. Teraz ti ušetrím jednu otázku, volá sa Max. Rád behám a športujem, aj keď na to nemám veľa príležitostí. A, samozrejme, rád vyrábam šperky, ako si už mohla zistiť. Strednú mám ukončenú a výšku študujem na diaľku popri práci v otcovom obchode.

Tento list ber ako dôkaz, že dohodu prijímam a teda: Najobľúbenejšie miesto? Tajné sny? Miesta, ktoré by si chcela navštíviť? Obľúbená časť dňa? Predmet? Najhorší učiteľ/ka? Hobby? Vysnívaná robota? Čo po strednej? Názor na tvoje sny? Inak nechám Ťa potrápiť sa ešte nad jednou vecou. Vieš, že vždy máš oblečené veci podľa svojho želania? (V tých snoch, samozrejme.) Pozeráš aj niečo iné ako romantické seriály a filmy?

Tvoj D

P.S. tykaj mi aj naďalej, to vykanie na začiatku bolo fakt divné, prišiel som si strašne starý...

„Stále nám nechceš nič povedať?" podrývala Bia.

„Asi už nemám na výber," vzdychla som porazenecky.

„To teda nemáš, dievča," potvrdila Ria.

„Napísala som mu ja, on odpísal. Takže tak," skrátila som to na pár jednoduchých viet.

„Nemysli si, že sa z toho len tak vyvlečieš, po hodine ťa čaká ešte rozhovor," povedala Ria a náhlila sa do triedy, lebo pred chvíľou zazvonilo.

Bezradne som sa pozrela na Biu, no ona len pokrútila hlavou a nasledovala Riu.

Otázky od tých dvoch naraz, to bude makačka. Pomyslela som si a utekala za nimi na hodinu dejepisu.