Sedela som na známo nepohodlnej stoličke, no na strane, na ktorej by som si nikdy nebola myslela že budem sedieť. Nervózne som dupkala nohou a frustrovane si pretáčala obrúčku na prste. Mala som sto chutí strhnúť si ju z prsta a hodiť ju do ksichtu osobe, ktorá sedela oproti mne. Toto bolo to čo ma na celej situácii vytáčalo najviac. Chápala by som to, keby ma vypočúva hoc kto iný, ale vlastný manžel? Chuj odporný.
,, Takže ... kde ste boli 13. apríla medzi 14-tou a 16-tou hodinou poobede?" zopakoval svoju otázku už tretí raz od kedy tu sedíme. Ľadovým hlasom akoby vypočúval cudziu osobu. Napli sa mi všetky svaly v tele, vystrela som sa a zovrela ruky v päste.
,, Už som ti povedala," vravela som pokojne, ,, že som sa bola prejsť."
,,A máte nejakých očitých svedkov, čo by nám toto vaše tvrdenie mohli potvrdiť?"
,, Preboha Daniel!" vyskočila som na nohy, ,, Táliu som neuniesla! Bola to predsa moja najlepšia priateľka!"
,, A moja SESTRA!" vyskočil na nohy tiež.
,, Nezabila by som ti sestru, preboha!" hoci sme po sebe ziapali bola som rada že som ho po mučivej polhodine donútila aspoň k takejto reakcii. Všetko bolo lepšie než jeho ľadový hlas.
,,To... " namieril na mňa prst ,, vravíš ty." nenávisť v jeho hlase ma kúsok po kúsku zožierala zaživa. Ako môže toto povedať človek, čo ma pozná skrz na skrz? Kam sa stratili tri roky plnohodnotného manželstva? V mužovi predo mnou som nespoznávala toho komu som pred očami našich blízkych odprisahala vernosť a nekonečnú lásku.
,,Práve ste sa priznali k vražde, na súde bude vaše priznanie považované za poľahčujúcu okolnosť," dvere sa rozleteli, ,, ak nám poviete kam ste dali jej telo?"
,,Čože?" obzrela som sa po troch príslušníkoch väzenskej stráže rútiacich sa ku mne.
,,TAK KDE JE JEJ TELO TY SUKA!?''
Nezmohla som sa jediného slova. Láska a miláčik vystriedalo suka..
,,Berte ju,'' mával nado mnou rukou akoby som bola mŕtvola v pokročilom rozklade , ,, nemôžem ju ani vidieť"
Jeden zo stráže ma chytil za pažu a ťahal ma na nohy.
,,To nemôžeš spraviť, Daniel" ani sa na mňa nepozrel. Akoby som tam nebola.
Vykrútili mi ruky za chrbát a nasadili mi putá. Ako handrovú bábiku ma vyvliekli von a hodili do cely. Necítila som bolesť keď som padla na chladnú zem, ani keď ma dvihli tak prudko až mi popukali všetky kosti v tele. Psychická bolesť bola prisilná na to, aby som cítila ešte niečo ďalšie.
Kovové zaškrípanie mohutných dverí a cvaknutie zámky. Voľakedy mi ten zvuk prinášal radosť, voľakedy...
Ľahla som si na tú dosku, ktorej sa vraví väzenská postel a začala si precvičovať môj nový, odteraz jediný koníček... Civenie do stropu
________________________________________________________________________________
Strhla som sa na silný rachot. Sadla som si na posteľ. Všade bola tma. Ostatní väzni už spali. Kde je nočná stráž. Postavila som sa a pomaly som prešla k mrežiam. Za rohom na spojovacej chodbe bzučali staré svetlá. Nič. Ani jeden jediný pohyb. Oblial ma studený pot. Zlá predtucha mi stískala pľúca ako nafúknutý balónik. Sťažka som prehltla. Presviedčala som svoj mozog, že aj napriek zlej predtuche sa musím pozrieť na druhú stranu. Postupne , po malých kúskoch som svoju hlavu otáčala.
Tupý úder do hlavy. Niečo na mňa zozadu skočilo. Začala som kričať. Skoro som sa zadusila, keď mi do úst niekto napchal handru. Naplo ma. Chutila ako staré ponožky poliate šťavou zo sardiniek. Náraz môjho tela o mreže. Dutý kovový zvuk ako som si o ne buchla hlavu. Zviezla som sa na zem. V ústach som cítila kovovú pachuť krvi. Točil sa mi celý svet. V momente keď mi dal dotyčný na hlavu vrece som stratila pojem o všetkom naokolo.
___________________________________________________________________________
Chlad, neskutočný chlad. Z bezvedomia ma prebrala studená sprcha. Sedela som vo vani zviazaná, dezorientovaná. Pozrela som na sprchovaciu hlavicu nad sebou, no voda z nej netiekla.
Prudko som otočila hlavu za náhlym zvukom. Vedľa vane bola prevrhnutá fľaša aviváže. Na čisto-biele kachličky vytekala levanduľová silno parfumovaná tekutina. Prezrela som si kúpeľňu, hľadajúc príčinu rozliatej aviváže a toho, že som tu sedela mokrá. Okrem pračky, umývadla a jednej poličky s čistiacimi prostriedkami v miestnosti nič nebolo. Všetko tu však bolo čisté, nevyzeralo to ako typický brloh únoscu. Fľaše na poličke sa nečakane pohli. Zamerala som sa na ne a hneď som získala odpoveď na jednu z mojich otázok. Ako spadla aviváž. Na poličke bola snehovo biela mačka, splývala so stenou. Sledovala ma. Kde dopekla som..
Svetlo zhaslo. Dych sa mi spomalil. Toto nebol obyčajný únosca, ani vydierač. Tím nezáleží na tom v akom prostredí sa obeť nachádza, no určite by kvôli nej neupratovali. Musím byť u niekoho doma. Únosca by si vás do domu nevzal ani keby mal byť hore tri dni, alebo nejesť. Už len z princípu.
Počula som otvorenie dverí. Dva kroky. Môj únosca stál len meter odo mňa.
Úsporná baterka zablikala a miestnosť sa pomaly zaplnila svetlom.
Zhíkla som. Skoro som pritom vdýchla handru čo som ešte stále mala v ústach. Môj únosca si ku mne čupol. Alebo skôr moja únoskyňa. Nemohla som uveriť vlastným očiam. Na ženu, ktorá predo mnou čupela by som nikdy neodhadovala takú fyzickú silu akú potrebovala na to, aby ma uniesla.
,,Ahoj.." nespoznávala som jej hlas, ani úškrn usídlený na jej tvári.
,, prepáč, asi som bola prinásilná." Jej chichot sa s ozvenou točil v kúpeľni. Naskočila mi husia koža.
,,Vieš, nevedela som to prehryznúť," siahla kamsi za práčku a vytiahla čistý uterák, ,, že si si ho vzala na muža a na mňa.. sa úplne zabudlo." Krútila som neveriacky hlavou. Načiahla sa ku mne a začala mi jemným prikladaním osúšať tvár. ,, Podstrčila som mu dôkazy o tom, že si ma zabila. Neprišli na to, že sú falošné, dobré čo?" začínala som sa triasť. Bola som vydesená a vytočená.
,,Takto," naklonila sa ku mne ,, budeme môcť byť spolu... naveky" šepkala mi do ucha.
Bála som sa o ňu a ona... mi pritom zničila manželstvo. Zbytočne, všetko zbytočne..
Neviem síce čo so mnou bude, ale jedno viem. Ak mi raz rozviaže ruky, vlastnoručne Táliu zabijem
STAI LEGGENDO
Úlomky zrkadla /jednodielovky/
CasualeKedže vonku zúri vírus a doma niekedy niet čo robiť, prichádzam s krátkymi jednodielovkami na spestrenie dlhých chvíľ. Zoberte si deku, čaj a prajem príjemné čítanie❤️
