Posolstvo prvej vločky 🔚

Tantalove muky

Grace zostala užasnuto sedieť za mohutným krídlom piana spolu s Patrickom bez jediného vyrieknutého slova. Napriek tomu skutok, ktorý Patrick vykonal, vravel veľmi jasne a priamo, v očiach každého nezainteresovaného človeka. Všetci by sme vedeli povedať, čo tých dvoch spájalo lodnou silou. Ale čo to znamenalo pre nich dvoch? Akákoľvek sila, ktorá ich k sebe priťahovala, mámila ich zmysly, bola odsunutá do zatratenia. Zaiste patrili k odhodlaným, chrabrým idealistom, no pojem láska pre nich predstavoval čosi nejasné, matné ako keď sa snažíte pozerať cez hustý pás hmly. Veríte, že za ňou vás čaká číre svetlo a vrúcne teplo Slnka, ale neurobíte krok vpred, pretože ste vydesený viac, než by ste boli ochotný priznať. A preto konáte tak neisto, poháňaný vrúcnym citom, ale dávate si obrovský pozor, aby ste neprekročili pomyselnú čiaru bezpečnej zóny. 

Preto Grace s Patrickom iba mlčky sedeli vedľa seba a užívali si vzájomnú blízkosť, jemne sa dotýkali ramenami, nemysliac na všetky prekážky, ktoré by ich mohli postretnúť. 

"Vidím, že ste si poradili i s viazankou. Dali ste si záležať," Grace odhodlane prerušila slabunké tóny vychádzajúce spod kláves piana. 

"Grace, som presvedčený o tom, že nemáte ani len poňatia, ako mi celý ten čas pije krv, " zasmial sa. 

"To si dokážem predstaviť, miesto elegantného zdobeného uzla hodného gentlemana, ten váš pripomína skôr námornícky uzol na uväzovanie kotvy." 

"Som nesmierne rád, že sa vám páči. Dal som si vskutku záležať," jemne si ho poupravil, ale ani to mu nedodalo želaný efekt. Ešte chvíľu a začne mať obavy, že sa nevedomky plánoval na tej látke obesiť. 

"Nerada vám kazím radosť, ale fakt je, že vaša snaha dokonale haní konečný výsledok, " predstieraná vážnosť ho takmer ihneď opustila a schuti sa pustil do smiechu. 

"Do pekla, Grace. Buďte taká láskavá a prestaňte si ma doberať," netrpezlivo sa chytil viazanky a všemožne sa snažil zbaviť sa jej. Dosť bolo otravného zväzovania. Ona ale zaryto odolávala. 

"To snáď nie je možné!" vyriekol žalostne. Vyskočil na rovné nohy, aby mu bolo umožnené lepšie bojovať so svojim nepriateľom. Viazankou. Uzol sa mu neustále darilo zamotávať stále viac. Rýchlosť s akou strácal trpezlivosť, by sa vskutku dala porovnať s rýchlosťou svetla. 

"Počkajte. Pomôžem Vám, " vyriekla Grace trpezlivo očakávajúc jeho reakciu. Nechcela predsa, aby svoju momentálnu zlosť presmeroval na ňu. Uprenena neho hľadela sťa okom jastraba, pozorne sledovala každý jeho pohyb, no i tak nemohla uveriť tomu čo vidí. Pri pohľade na neho len sťažka udržiavala smiech. Z krotkého baránka sa stal v mžiku sekundy lev. 

"Ani sa neskúšajte smiať!" varoval ju. Nesmelo k nemu pristúpila a pozorne začala skúmať ten nemožný uzol. Zdvihol hlavu a zahľadel sa kamsi do neznáma. Netrpezlivo čakal, kedy sa to mučenie skončí. Vedel, že vyzerá ako malý nemožný chlapec a to ho poburovalo. V hlave sa mu premietlo niekoľko nepekných nadávok, ktoré len s najväčšou námahou udržal v sebe. On síce nie je rodený gentleman, za to Grace je nepochybne vzorná dáma. 

"Nemohli by ste sa poponáhľať?" stál tam celkom dobrovoľne, no neprestával sa cítiť ako drobná mucha lapená do siete ostražitého pavúka. Grace vedela, že čím dlhšie jej to bude trvať, tým viac sa to zviera pod jej rukami bude ošívať. 

"Nehýbte sa, lebo Vás tu nechám stáť do rána!" zvýšila hlas, aby nad ním získala aspoň chabú prevahu. 

"To by ste neurobili," vyriekol sebaisto.

"Že nie?" na moment sa od neho vzdialila. Opäť si sadla na mäkkú lavicu k pianu a hravo  začala brnkať po jednotlivých klávesoch. Skutočne je presvedčený o tom, že je povinná mu pomáhať? Hrdo sa napriamil, ruky si vzopäl za chrbtom, ale zamračenej tváre sa rozhodne nevzdal.