Sebavedomo s hlavou zdvihnutou kráčate na svojej ceste k cieľu. Pričom je vám viac ako jasné, že práve tá cesta je tá dôležitá. Tá ktorá vás formuje vo vaše najlepšie Ja..
Patrick White, mladý úspešný právnik, si razí tú svoju cestu k splneniu snov...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Aký dokáže byť svet paradoxný. Aký sme len my ľudia plný tých najrozporuplnejších protikladov. Hľadíme na seba v zrkadle a častokrát sa mračíme. Naše oči vidia len nedokonalosti a chyby. Ale presne tak to má byť. Najskôr musíme prijať veci, ktoré nedokážeme ovplyvniť, ktoré nás trápia a ničia. Najprv musíme prejsť temnotou a slepotou, až potom sa nám ukáže žiarivé svetlo a my ho budeme môcť uvidieť. Budeme schopný ho oceniť tou najvyššou hodnotou pre nás. Pochopíme tajné zákony života a samých seba. Niečo sa v nás zmení. Sneh pre nás nebude len belavou masou čohosi chladného, ale budeme si vážiť a obdivovať krásu každej jednej vločky. Víťazstvo pre nás nebude len samoľúbim pohľadením ega, ale možnosťou prejaviť empatiu a pozdvihnúť našich spoločníkov. Prví budú poslednými a poslední budú prvými - starodávna filozofia, ktorej korene siahajú tak hlboko až sa dotýkajú pravdy. Všeobecnej pravdy, ktorá tkvie hlboko v každom z nás, i keď sa ju často snažíme zraziť do najväčších hlbín priekopy.
I za tým najobyčajnejším rozkvitnutím drobného púčika kvetu, zbadáme neskonalú silu.
Lebo nikdy nezáležalo na tom, na čo sa pozeráme. Záležalo len na tom čo vidíme.
Ubehol nejaký čas, nie príliš dlhý ani krátky, odo dňa, kedy Patrick opustil pochmúrny labyrint bez svetla a sprevádzaný Grace vykročil na cestu za lepším životom. Zrak sa mu nevrátil, prirodzene, no i tak sa mu zmenilo vnímanie. Stal sa uvoľnenejším, otvorenejším a oveľa pokojnejším ako býval. Úspešne sa mu darilo neprepadávať nočným morám a vyhýbať sa záchvatom hnevu.
Občasne na neho doľahol chmár paniky zo slepoty, ale naučil sa ho ovládať. Sústredil sa na mnoho vecí. Venoval sa práci, v ktorej mu neodmysliteľne pomáhal John. Neustále ho prekvapoval svojou učenlivosťou, ochotou a samozrejme i schopnosťou priťahovať problémy najabsurdnejšieho kalibru. No dalo sa na neho spoľahnúť, čo si Patrick vážil asi zo všetkého najviac.
Ani jeden z nich nezabudol na hrdú Casioppeiu, ale k srdcu najväčšmi prirástla Grace. Opatrovala ju s toľkou láskou a starostlivosťou, že i Patrickovo srdce voči nej zmäklo. Možno ho hnevala len jej tvrdohlavá zaťatosť s akou sa prejavovala, avšak Grace ju vedela utíšiť a upokojiť vyrieknutím niekoľkých slov, a to Patrickovi pripomenulo, že sú si s tou kobylou väčšmi podobný, čo sa týka charakterových vlastností, než si pôvodne myslel. Šibalsky sa na ňu usmieval a chtiac-nechtiac si musel priznať, že mu nie je celkom ľahostajná. No v prítomnosti Grace sa tváril nanajvýš povznesene, čím sa mu ju samozrejme nepodarilo oklamať ani na pár milosrdných sekúnd.
Patrick nezanevrel ani na svoje drahocenné husle. Často sa k nim utiekal, v snahe zachovať si tú schopnosť vznešeného hrania. Zároveň pre neho znamenali asi najosobnejší spôsob vyjadrovania svojich pocitov. Niekedy vyhľadával samotu v ich spoločnosti, no rovnako rád uvítal aj prítomnosť svojej drahej priateľky, ktorá ho počúvala s toľkým záľúbením a ochotou, že nestranný pozorovateľ by sa istotne neubránil príjemnému hrejivému pocitu. Častokrát potajomky spisovala jeho zložené melódie do nôt, aby zachovala ich nevypovedateľnú nádheru, alebo len preto, aby už nikdy nezapochybovala o cnostiach Patricka Whitea.
