Posolstvo prvej vločky 🔚

Čas zúčtovania

Patrick od začiatku vedel, že tá kobyla s menom po hviezdnom súhvezdí, Cassiopeia, ako ju nazvala, bude jeho darom pre ňu. Jeho spôsob ako zaceliť jej rany z minulosti. Možno to bolo rovnako okázalé ako darovať jej klavír, ale radosť a dojatie, ktoré jej tým spôsobil mu uvoľňovalo slučku, ktorá sa mu inak sťahovala pri každom životnom zaváhaní. A keď k nemu odhodlane podišla a jemnými perami sa pritisla k tým jeho, zaplavil ho pocit blaženosti. Tak silnej, že by dokázala zmiesť i víchricu. Takmer neodolal, aby sa s ňou nezakrútil vo vzduchu. Načúval jej neskonale prabdivým a múdrym slovám, ktoré pre neho predstavovali nekonečné svetlo, ale len keď ju držal v náručí, keď zapadli k sebe ako dva magnety, nachádzal priam posvätné útočisko. Pri nej jeho duša smela pookrieť a myseľ zaletieť do neprebádaných výšin. 

Zmorený brodením v snehu a odolávaniu chladu si obaja po príchode do apartmánu ukradli niekoľko chvíľ pri blkotajúcom kozube, telami oddelenými od seba, no dušami spätými naveky. Ľahko podľahli únave a v tú kúzelnú noc, kedy sa na nebi iskrilo nespočetné množstvo hviezd a mesiac svojim jasom priťahoval pohľady nočných vtákov, básnikov, maliarov či filozofov pod rúškom ópia, Patrick a Grace si vystačili s opojením predchádzajúceho dňa, ktorý spolu strávili. Po skutočne dlhej dobe si začínali jasnejšie vybavovať vzájomnú náklonnosť. I keď opradenú ešte mnohými zákutiami. Grace žiarila ako ten mesiac na nebi, hrdá na svojho priateľa. Nevrlý muž, ktorého spoznala v prvý deň postupne odhadzoval svoju temnotu, aby skrz neho mohlo prenikať číre svetlo.

Ľahký spánok bol pre oboch rajom. Iba tak sa dokázali povzniesť nad všetky zaťažkávajúce skúšky ich zmyslov. Noc sa niesla v znamení vytúženého liečivého pokoja, ktorý znamenal, že ani jeden z nich nemal po prebudení kruhy pod očami. 

Grace sa zobudila ako prvá. Vždy bola ranným vtáčaťom. Zbožne hľadela z okna, ako sa všetko prebúdza. Slnko vychádza a svojimi lúčmi zohrieva mrazivý vzduch. Napadnuté kopy snehu sa pod jeho vplyvom trbliecu a odrážajú všetky farby dúhy, tvoriace tú najčistejšie bielu. Prehodila cez seba svoju vlnenú štólu a smelo sa do nej zakrútila. Obzrela sa cez plece smerom k Patrickovi, ktorý sa ešte stále oddával hlbokému spánku. Pohľad na spiaceho muža ju uchvacoval, ale musela si priznať, že i uvádzal do rozpakov. Rozhodla sa teda, ísť sa prejsť a naplnená radosťou so záujmom pozorovať okolie. Možno navštívi i drahú zvieraciu priateľku, svoju vernú poslucháčku. Pevne verila, že sa jej bude vodiť lepšie ako v službách neľútostného majiteľa klubu. Trápil ju pohľad na jej jazvy po tele. Vzbudzovalo to v nej ľútosť, no i nekonečný hnev. A práve toto všetko ju robilo zraniteľnou, to dobre vedela. Snáď i preto ju tak fascinovala Patrickova schopnosť rezervovaného jednania. Ona vždy činila rozhodnutia srdcom a jeho poháňala predovšetkým myseľ - a tým si ušetril zopár trápení. Aspoň sa tak zdalo, odhliadnuc od toho, že každý človek si nesie svoj kríž. 

Ale Grace nepomyslela na to, že by Patrickova myseľ so stratou zraku stratila i svoju celistvosť. Lebo ak v múroch chýba čo i len jediná tehla, celá stavba sa stáva nestabilnou. To našťastie nebol jeho prípad. 

Patricka zobudilo niekedy pred poludním až netrpezlivé búchanie na dvere. Zamračil sa, zamrmlal čosi nezrozumiteľné, ale spočiatku vôbec nemal v úmysle vstať. Vedome počul zvuky, no zdalo sa mu, akoby sa ozývali z veľkej diaľky a prenikali skrz neho. Jeho telo bolo príliš unavené, aby mohlo len tak začať fungovať lusknutím prsta. Ale neodbytný buchot na dvere s občasnými prestávkami neprestal. Akokoľvek sa ho Patrick snažil ignorovať, nakoniec rozospato otvoril oči a zhlboka sa nadýchol, aby mu prijatý kyslík pomohol dostať sa z pazúrov spánku. Ktosi očividne vo veľmi naliehavej veci potreboval práve jeho. Akoby neexistoval nikto iný a svet sa zastavil. Nepredpokladal, že mi ho mohol poctiť návštevou aj niekto iný ako John. Pravdepodobnosť bola tak malá až hraničila s nulou. Rýchlo si všimol, že Grace musela kamsi odísť. Apaticky sa pobral otvoriť dvere, aby ich ona osoba naozaj nerozrazila.