Jednodielovky

Nepovedal prečo...

A náhle sa ocitla sama. Netušila že to tak rýchlo vzdá. Nemohla vedieť že odíde tak náhle. Pretože... On vlastne ani netušil že ho má v snoch, nevedel že sa jej páči. Teda asi.

No samozrejme že sa jej páčil. Nájsť v dnešnej dobe inteligentného chalana, ktorý má rozumnú mienku o svete je zázrak. Navyše možno nezadaného. Takmer ako vidieť polárnu žiaru. Človek musí byť na správnom mieste v správny čas aby ju zachytil.

Keď sa dozvedela že už ho možno neuvidí, jej srdce stuhlo. Hlava jej otažela. Padol na ňu smútok. Ostala neschopne stať v čase. Neuvidí ho. Naozaj už sa ani nestretnú. Nemajú kde a nemajú prečo...

Poznali sa dlhšie, avšak nie hneď si uvedomila ako ju to k nemu ťahá. Až keď začala premyšľať o tom kto by jej mohol stáť po boku. No bol zadaný a to bol dostatočný dôvod, dostatočná výhovorka. Nikdy by predsa nekazila niekomu šťastie. Navyše ak niekoho mal, už len jej myšlienky boli netaktné, nieto ešte vyniesť ich na svetlo.

Pokukovala po ňom. Snáď to nevidel. Ale keby videl, priznal by to? Bol by polichotený alebo by ju vysmial? Opätoval by jej city alebo by jej ich rozdupal na prach? Nie, nebol z tých necitlivých blbcov ktorý by zranili cielene, ale svoj názor by určite nedokázal skryť.

Neskôr sa dozvedela že jeho vzťah nevyšiel. Bol zlomený ale svet okolo to nevidel. Ani ona si to nevšimla. Bolela ho strata. S dievčaťom stratil aj dôveru dať znovu niekomu moc nad jeho citmy.  Znova začať hrať tú hru...

Bolo to zložité vtedy, je to zložité aj teraz.

Nie, nebola z tých ktoré chlapcom samé skákali do náruče. Nebola kráskou, ktorá má na každý prst dvoch nápadníkov. V skutočnosti ešte nemala žiadneho. Nikoho kto by prejavil záujem.

Možno sa javila ako nepristupná, odmeraná, ľadová a samostatná feministka. Pre iných mohla vyzerať ako nezaujímavá myška v rohu miestnosti, taká ktorú buď prehliadnete alebo sa pred vami sama schová. Možno naozaj bola odetá v myšacom kožúšku a ani keď sa snažila ho zhodiť, nikto nespoznal rozdiel. Nezaujímavá pre všetkých ktorý ju zrovna nepotrebujú.

Ale aj malé myšky majú veľké sny. Sny o budúcnoti, škole, práci i o vzťahu a rodine.

Sama sa niekedy pozerala do zrkadla a hľadala chyby. Hľadala odpovede prečo iná áno a ona nie.Bola snáď škaredá? Taká že sa za ňou nik neotočí? Možno áno, možno nie. Ľudia sú dnes prehnane povrchný a precitlivený na veci ktoré nie su v skutočnosti vôbec dôležité. Ale zrkadlo, zrkadlo vyjavý iba pravdu. Treba sa vsak správne pozerať.

V každej žene je krása. V každej žene je neha. V každej žene je odvaha. V každej žene je nepreberné množstvo krás, len sa musí najsť pár oči ktoré to uvidia. Tiež ústa ktoré jej to pripomenú a presvedčia ju že vidia aká je. Aká je v skutočnosti. Treba nájsť ruky ktoré ochránia pred svetom a vytvoria váš vlastný svet medzi vami dvomi.

A ona čakla a čaká že si to vsmšimne. Ale to sa nestane. Toto nebol správny pár očí. Pretože tieto oči už nestretne. A ak stretne, pravdepodobne nebudú osamelo postávať. Kto by si predsa nechal újsť takú partiu.

Och. Aha. Práve ona to urobila. Ona nič nepovedala a oddávala sa predstave že by mal on. Ona bola hlúpo zaslepená románmi o mužoch ktorý majú prejaviť záujem prvý. Ona sa tak vyhýbala pravde, že jej ostala len výhovrka strachu zo sklamania. Ona nenabrala dosť odvahy povedať aspoň niečo. Ona mala život vo vlastných rukách a popustila opraty.

Nechala ho odísť pretože nevedela že pôjde. V skutočnosti ale spravila pramálo aby ho udržala tam.

Toto všetko je len výkrik do tmy. Jedno zakopnutie na ceste životom.
Kežby to bolo aj ponaučenie sa a dôvod prečo už nabudúce ísť za svojim snom a nenechať nesmelosť skaziť akékoľvek ďalšie sny a možnosti.

Dievčatá naberme odvahu. Inak by sme mohli ostať len myškami v kúte. Inak sa nedočkáme odpoveďe na otázku :
,,Čo ak...?"