Mikaelsons are my family

2.

..."Chcem vedieť, kde sú moji súrodenci."...

Moja veta ich viditeľne zaskočila. Ako prvá sa ozvala Bonnie.

"Vieš o tom, že Klaus s jeho súrodencami nie je v Mystic Falls už rok?"

"Áno, viem o tom. Ale nepoznám ich terajšiu lokáciu, preto som tu."

"Čo ťa viedlo k tomu, aby si hľadala až teraz?"

"Och, ja ich hľadám skoro celý život. Ale dozvedela som sa, že som teta. Prinieslo sa ku mne, že slávnemu hybridovi Klausovi Mikaelsonovi sa narodila dcéra a pár hodín nešťastne zomrela."

"Ako to, že ich hľadáš skoro celý život?" Spýtal sa Stefan.

"Dlhá minulosť, krátky čas. Chcem čo najskôr vedieť, kde sa nachádzajú."

"Dobre. My ti to povieme. Na oplátku by som však ocenil aspoň jednu informáciu z tvojej minulosti." Povedal Damon.

"Nevyjednávajte so mnou. Môže to ísť podobrotky alebo sa vám to nebude páčiť." Podráždene som odpovedala.

"Niekto sa nám tu začína hnevať. Hlavne kľud. Damon, to by stačilo. Tvoji súrodenci sú v New Orleans. Spokojná?" Zakročil Stefan.

"Braček. Vážne nechceš vedieť čo je zač?"

"Ak to chceš tak veľmi vedieť, tak ti to poviem. Som Pôvodná. Bodka. A chceš vedieť ešte niečo? Keď sa nahnevám - k čomu mám blízko - hryziem. Moje uhryznutie vás zabije. Takže by som si dávala pozor a neštvala tisícročnú osobu, ktorá hľadá svoje dvojča a rodinu."

"Takže aj ty si hybrid." Skonštatovala Elena.

"Nie si viazaná kliatbou ako bol Klaus?" Spýtala sa Caroline.

"Ach. Ste taký sprostý. Kliatba sa viazala na nás obidvoch. Ak len jeden z nás kliatbu prelomí, prelomí sa kliatba aj toho druhého. Takže ďakujem svojmu bratovi za tú kliatbu. Ešte niečo, alebo už môžem z tohto mesta vypadnúť?"

"Hlavne kľud dračica."

"Nevolaj ma dračica, Damon. Volám sa Keylian, nie dračica. Láskavo ma ospravedlňte. Idem za svojou rodinou."

Damon na mňa zazrel, ale nijak inak nereagoval. Zobrala som si teda tašku a vyšla von z Grillu. Stopla som si taxík.

"Smer letisko." Zavelila som vodičovi.

Za pár minút som bola na letisku. Vodiča som ovplyvnila, aby som nemusela platiť. Aj keď núdzu o peniaze nemám, nerada platím. Práve si 'kupujem' letenku do mesta hudby a tanca. New Orleans, teš sa na mňa.

***********************************************************************************************

A som tu. New Orleans je úžasné. Chápem, prečo sa tu moji súrodenci usadili. Spomínam si, že tu kedysi žili a boli tu šťastní. Samozrejme som sa to dozvedala až potom. Môj život bol zložitý. Kúzlo, ktoré na mňa moja mama zoslala, bolo ťažké zlomiť. To kúzlo mi zakazovalo zdržovať sa tam, kde žije moja rodina. V podstate som ani nevedela, kde sa nachádzajú. Až na pár správ. Väčšinu života som strávila bojovaním proti maminej kliatbe a tomu kúzlu. Nakoniec sa mi ho podarilo zlomiť pred tridsiatimi rokmi. Nikdy som však nezabudla, čo sme si sľúbili. Vždy a navždy.

Zamierila som si  to do miestneho baru. Tam sa vždy ľahko získavajú informácie. Podišla som k barovému pultu. 

"Bourbon, prosím." Povedala som barmanke.

"Nová v meste?" Spýtala sa ma a podala mi bourbon.

"V podstate áno. Niekoho hľadám."

"Môžem nejako pomôcť?" Reagovala barmanka.

"Ďakujem," pozrela som sa na jej menovku, "Camille."

"Väčšina ľudí ma volá Cami." Usmiala sa na mňa.

"Hľadám osobu menom Klaus Mikaelson. Hovorí ti to niečo?" Započúvala som sa do rytmu jeho srdca. Nepatrne sa jej zrýchlil. Takže vie kto to je.

"Prepáčte, ale neviem kto to je." Povedala Camille.

"Aj tak vďaka, Cami. Pekný zvyšok dňa." Podala som jej stodolárovku a odišla z baru.

Musím vymyslieť niečo iné. Myslím, že budem Cami sledovať. Nakoniec, ja skoro vždy mávam pravdu. Stála som na ulici a hľadala najlepšie miesto na počúvanie. Nakoniec som prešla do bočnej uličky a uvidela tam Cami. Niečo hovorila do telefónu. Snažila som sa to zachytiť.

"Elijah ja nepanikárim, len ti hovorím, že nejaká mladá žena hľadá Klausa. Ja neviem čo chce. Nestihla som sa jej totiž opýtať. Dala mi stodolárovku za bourbon a odišla. Dobre. Keď ešte príde, hneĎ ti zavolám. Čau."

Zaujímavé. Takže naša Cami asi vie o upíroch. Ani sa nečudujem. Je príťažlivá a ako som počula môj brat má na také slabosť. Sranda je, že sa ich nebojí. Rozhodla som sa ísť k nej.

"Ale, ale. Cami, veď si hovorila, že o Klausovi nič nevieš." Povedala som.

"Neviem, o čom hovoríš."

"Veľmi dobre vieš. A ja viem s kým si volala. Ako sa má Elijah? Nevidela som ho asi tisíc rokov."

"Si upír." Vydedukovala.

"Správne. Prepáč, ja som sa nepredstavila. Volám sa Keylian. Teraz by si mi prosím odpovedala na moju predošlú otázku? Kde je Klaus Mikaelson?" Spýtala som sa trochu milším tónom.

"Dobre. Poviem ti to. Len  mi prosím neublíž."

"Mňa sa nemusíš báť."

Camille mi nadiktovala adresu. Vedela som. že akonáhle odídem, bude volať Elijahovi. Popravde mi to nevadilo.

Stála som pred krásnou budovou. Vidno, že bratia majú vkus. Odhodlávala som sa, až kým som nevošla dnu.

Nová kapitola je na svete. Dúfam, že sa páči. Ďakujem za každý vote a koment. Pekný večer prajem.