Mikaelsons are my family

6.

..."Ideme na to?"...

"Musíme počkať kým príde Rebekah. Potom môžeme začať." Odpovedal Elijah.

"Mám otázku. Davina, viem, že nie som vo svojom pôvodnom tele, ale šlo by to kúzlo nejak upraviť, aby sa vzťahovalo aj na mňa?" Opýtal sa Kol.

"Bude to chvíľu trvať, ale dá sa to. Využijem ten čas, kým príde Rebekah." Povedala Davina.

"Dobre. Asi by sme mali ísť ku nám." Navrhol Elijah. My s Nikom sme sa len prizerali. Bola to celkom sranda.

***********************************************************************************************

Davine sa podarilo upraviť kúzlo. Práve začala kresliť na zem nejaké znaky v päťcípej hviezde. O chvíľu tu má byť Rebekah. Hope zostáva na noc s Cami. Nebola som veľmi prekvapená.

"Ehm, Davina. Prečo tam je päť cípov? Spomienky predsa vraciaš len štyrom." Spýtala som sa Daviny.

"Aby kúzlo fungovalo, musíš s nimi spomienky prechádzať ty, keďže sa týkajú teba." Vysvetlila mi.

***********************************************************************************************

"Kto mi odopiera vzácny spánok?" Rebekah dovnútra vtrhla ako veľká voda.

"Rebekah, stíš sa. Sme dlho hore a čakáme len na teba. Prečo sa zmenilo'o päť minút som tu' na tri hodiny?" Podráždene odpovedal Nik.

"Hrozná doprava. Nemohla som inak." Odpovedala moja sestra nevinným tónom, na čom som sa zasmiala.

"A ona je kto?" Spýtala sa Bekah.

"Tvoja staršia sestra." Odpovedal jej Kol.

"Staršia sestra?"

"Za chvíľu sa ti všetko vyjasní. Preto ťa zavolali. Pred tým než začneme, potrebujem kvapku tvojej krvy." Otočila sa na ňu Davina.

***********************************************************************************************

"Potrebujem, aby ste si každý ľahli do jedného cípu." Rozkázala Davina.

Ľahli sme si ako povedala. 

"Zavrite oči a uvoľnite sa." Povedala a začala odriekavať kúzlo. Za chvíľu som bola mimo.

Flashback (rok 1001)

"Volá nás mama." Oznámil nám Elijah.

S Nikom sme maľovali pri potoku. Bol to náš rituál uvoľnenia. Tu sme unikli Mikaelovi. Poslednými dňami sa napätie zvyšovalo. Síce sme boli silnejší ako pred tým, silnejší bol aj Mikael. Postavili sme sa a išli do dediny. Keď sme vošli, matka už niečo hovorila. Naši súrodenci  stáli na druhom konci miestnosti.

"Niklaus, choď k nim," povedala mama, "Keylian, ty ostaň tam, kde si."

"Matka. Čo to robíš?" 

"Buď ticho."

Keď dokončila zaklínadlo, moji súrodenci sa na mňa zmätene pozreli. Nespoznávali ma. Tak toto si nespravila. Nedonútila ich zabudnúť. Potom sa otočila na mňa a prekliala ma. Musela som hneď odísť, inak by sa mi stalo niečo hrozné. Odvtedy som nemohla byť s nimi. (poznámka autora: vlkolačiu kliatbu potlačila zárovne s tým kúzlom, keby to niekomu nesedelo)

POHĽAD REBEKY

Precitla som. Moja prvá myšlienka bola, že mám sestru, Vrátila sa mi na ňu každá spomienka. Ako ma učil maľovať, zapletala mi do vlasov kvietky. Plietla mi vence. Pozrela som sa okolo. Kol a Elijah boli hore tiež, avšak Nik a Keylian sa ešte neprebrali.

"Davina, prečo ešte nie sú hore?" Spanikárila som.

"Ja neviem Rebekah. Mali ste sa zobudiť všetci naraz." Odpovedala mi s úprimnosťou v tvári. Ešteže tak. Nemala som náladu na zabíjanie.

"Skúsime ešte pár minút počkať." Navrhol Elijah.

POHĽAD KEYLIAN

rok 998

Tento rok je ten rok, kedy sme s Nikom spustili vlkolačiu kliatbu. Zabili sme troch dedinčanov. V sebaobrane. Dozvedeli sa, kto bol náš prvý otec a chceli sa nás zbaviť. Nepodarilo sa im to. Nik zabil dvoch a ja jedného. Potom sa stalo niečo divné, my sme samozrejme nevedeli, že budeme ako vlci z dediny, keď zabijeme. Mysleli sme si, že sa nás to netýka. Že sme to nezdedili. Bohužiaľ ame sa mýlili a mali sme ešte jedno zlé šťastie. V tú noc bol spln. Takže sme sa s Nikom začali premieňať. Nebolo to vôbec príjemné. Každá jedna kosť v tele sa vám zlomí, uzdraví. Zlomí, uzdraví, až kým neprijmete premenu a nestane sa z vás vlk. Prvýkrát to trvalo hodiny kým sme prijali podobu vlka. Potom to už bolo lepšie.

Domov sme prišli s oblečením, čo sa neroztrhalo celí od krvi. Matka to uvidela a nakázala nám umyť sa. Vrátili sme sa do domu čistí.

"Deti moje, čo ste to spravili?" Zhrozene sa nás spýtala.

"Matka... nevedeli sme... nevedeli sme, že sa z nás stanú vlci."

"Och nie. Toto nie. Ste nebezpeční, ak ste vlci." Povedala nám. My s Nikom sme sa na seba pozreli a prikývli.

"Matka. Niečo sa stalo. Toto nebolo normálne. Keď sme si ako vlci pozreli hlboko do očí, akoby svet zamrzol. Proste zostalo chladno a my sme boli zase v ľudskom tele."

"Toho som sa bála. Viete, aj tak to budete musieť zabudnúť. Pôvodne sa malo narodiť len jedno dieťa. Až do vášho narodenia ate boli jedno. Narodili ste sa však dvaja. Potomkovia vlkolaka a čarodejnice. Nevedela som, čo sa s vami stane. Neriešila som to. Potom ste začali chodiť a ty, Keylian, si spadla. Nik, ešte ako bábätko sa ťa chytil a vtedy sa to stalo. Svet ochladol. Čarodejníci nie ste, ale máte jednu výnimočnú schopnosť. Keď vám na sebe veľmi záleží, alebo o seba máte strach, prejaví sa. Toto však musíte zabudnúť." Dopovedala a mávka rukou. Potom sme si nič nepamňtali . Teda aspoň od 'och nie'.

POHĽAD ESTHER

po premene na upírov

Som rozhodnutá. Teraz, keď som z nich spravila monštrá, nebudú môcť byť spolu. Už nie. Doteraz sa to dalo tlmiť. Ale teraz... Musím to spraviť.

Napísala som zaklínadlo na zabudnutie. Hodlám ho použiť na Finna, Elijaha, Niklausa, Kola a Rebeku. Pre Keylian mám iné kúzlo. Nesmie byť s ním v jednej miestnosti. Nemala by byť ani s ostatnými. Idem na to.

koniec flashbackov

POHĽAD KEYLIAN

Nik a ja sme sa zobudili súčasne. Presne ako jeden. To nie je pravda. Toto je fakt divné.

"Čo sa stalo?" Vyplašene sa spýtala Rebekah.

"Keylian. Ty si si to pamätala?" Spovedal ma Nik.

"Nie. Ani neviem, že sa také niečo stalo." Odpovedala som.

"Tak máme asi malilinký problém. A tým malilinkým myslím veľký," povedal Nik.

Ďalšia kapitola. Snáď ste s ňou spokojný, dala mi zabrať. Vidíme sa pri ďalšej kapitole. Ak máte nejaké otázky k deju, píšte do komentov. Vivien