Mikaelsons are my family

5.

..."Kto začne?"...

Elijah sa na mňa usmial a povedal.
"Myslím, že keďže si s nami nebola tisíc rokov, mala by si začať ty."
"Dobre. Čo chcete vedieť?"
"Povedal by som, že by som chcel vedieť ako si zlomila to kúzlo." Odpovedal mi Nik.
"Celkom jednoducho. Našla som silnú čarodejnicu a bolo hotovo. Avšak, kým som vôbec bola schopná skontaktovať nejakú čarodejnicu, nemohla som nič robiť, len o vás čítať."
"Deväťsto sedemdesiat rokov si strávila čítaním o svojej rodine. Ďalších tridsať rokov si nás hľadala. To je dlhá doba. Mala si aj niekoho blízkeho?" Spýtal sa ma Elijah.
"Mala som pár milencov, ale žiadnu pravú lásku. A jednu jedinú kamarátku, ktorú kvôli mne zabili. Podržali jej predo mnou hrdlo aby odhalili, že som upír."
"To ma mrzí." Povedal Nik.
"Nevadí. Bolo to už strašne dávno. Teraz vy. Ako sa volá tvoja dcérka?" Odpovedala som.
"Volá sa Hope."
"To je krásne meno. Nádej. Kto s ním prišiel?"
"Prakticky Elijah. Hádali sme sa a on mi povedal, že toto bola naša rodinná nádej."
"Zaujímavé."

***********************************************************************************************

Rozprávali sme sa ešte hodinu. Zistila som, že Nikovi najprv bolo dieťa ukradnuté. Elijah ho však presvedčil. Potom sa stalo pár zlých vecí a Hope musela zmiznúť, tak ju prehlásili za mŕtvy. Teraz sa o ňu stará Rebekah. Nik plánuje jej návrat do bezpečného domu, kde má zostať s Elijahom a Hayley. Hayley je Hopina matka. Ja som im porozprávala o rokoch strávených v Európe. Najviac som si zamilovala slovanské krajiny. Ľudia boli milí a ľahko sa dali ovplyvniť. Mohla som sa vtedy kŕmiť celé dni bez prestávky a nikto sa ma ani neunúval ma zastaviť. 

"Už by sme mali ísť za Kolom a potom za Davinou." Povedal Elijah.

"Samozrejme. Už ideme." Povedali sme s Nikom naraz.

Pozreli sme sa na seba s úsmevom. Dvojičky. Mala som pocit, že takto to má byť.

Vyšli sme z domu a zamierili do nejakého obchodu. V tom obchode bolo cítiť rôzne byliny, drevá a hlavne som cítila mágiu. Takže magický obchod. Mám ich rada, dá sa v nich dobre zabaviť.

"Kol! Poď sem." Zakričal Nik.

"Aaa, Niklaus. Vzácna návšteva." Usmial sa mladý čarodejník. Bol celkom pekný.

"Potrebujeme pomoc." Ozval sa Elijah.

"Akú pomoc, brat môj?"

"Potrebujeme. aby si nám zohnal silnú čarodejnicu." Odpovedala som ja.

"A ty si kto?" Spýtal sa Kol.

"Tvoja staršia sestra, takže trošku úcty." Usmiala som sa.

"Sestra? Nemáme žiadnu inú sestru okrem Rebeky."

"Ale máte. Len ste zabudli. Preto potrebujeme tú čarodejnicu." Povedala som.

"Potrebujeme Davinu, Kol. Máte medzi sebou niečo, preto sme prišli za tebou." Vyjasnil mu Elijah.

"Inak by ste ma ani neprišli pozrieť. Ďakujem vám." Hral urazeného.

"Proste ju prosím zavolaj." Nedal sa Elijah.

"Fajn. Ale mám to u vás."

O pár minút vošlo do obchodu dievča. Mohlo mať asi osemnásť.

"Volal si?" Spýtala sa.

"Áno. Niečo od teba potrebujú." Ukázal na nás.

"Kol." Povedala vyčítavo.

"Prepáč zlatko. Potrebujú len malú pomoc."

"Čo chcete?" Podráždene sa spýtala.

"Chcela by som, aby si zrušila jedno kúzlo." 

"O aké kúzlo sa jedná?"

"Kúzlo zabudnutia. Dáme ti všetko čo potrebuješ. Len chcem, aby si na mňa spomenuli."

"Teba som tu ešte nevidela. Ja som Davina Claireová. Ty si?"

"Keylian Mikaelsonová."

"Vás je teda veľa. Takže si na teba nespomínajú. Dobre. Pomôžem vám. Nebude to však zadarmo."

"S tým sme počítali," povedal Nik a vytiahol tisíc dolárov. Davina sa spokojne usmiala a vzala si peniaze.

"Ideme na to?"

Po dvoch dňoch je tu ďalšia kapitola. Ja viem, je trochu kratšia ako tie predošlé, ale sľubujem, že teraz tu bude už aj trochu akcie. Ďakujem, že čítate moju knihu. Vidíme sa pri ďalšej kapitole, Vivien ❤️