Nájdem ťa, láska!

Súťaž- prvá časť

V predchádzajúcej kapitole:
"Miláčik, poď sem na chvíľu. To musíš počuť tiež."
"Už idem, tak čo sa deje?"
"Dobrý večer, volám sa generál George Mayers. Musíme vás evakuovať."

"Dobrý pán Mayers, čo sa deje?"
"Mám správy o novom víruse, je veľmi agresívny a mení ľudí v príšery zombie."
"Pane bože, to je strašné."
"Ako sa to stalo"
"To vám nesmiem povedať. Máme vás len evakuovať. Máte 20 minút na pobalenie sa."
"Naše deti nesú doma."
"Necháte im správu, ideme do Fort Cheston. Hýbte sa."
"Napíšem správu a ty nás choď pobaliť Suzie."
"Idem na to."

O 20 minút neskôr:
"Sme zbalení. Oblečenie, obuv, zubné kefky a pasty, jedlo."
"Môžme vyraziť generál."
"Najprv vám odmeram teplotu. Píp... Je to v poriadku, nastupte do zadu. Píp... V poriadku, nastupte."
"Dúfam že tam naše deti dorazia v poriadku."
"Neboj Suzie, budú v poriadku."
"Mám o ne obavy. A Rory nie je doma, je tam niekde vonku. Bože môj."
"Rory je šikovný, nájde nás. Všetci nás nájdu a budeme opäť spolu."
"To dúfam Max, zbláznim sa keď prídem o deti."

Na atletickej súťaži:
"Ako sa cítiš Rory?"
"Výborne tréner. Teším sa na štafetu."
"To rád počujem, zvládnete to, chalani. Verím vám. Najviac môjmu Jerrymu."
Aby nám to neposral.. pomyslel som si.
"Začína sa beh na 60m. V prvej dráhe štartuje Jerry Smith. Dráha číslo 2 patrí Jacob Lee. 3 dráha Jack Horton. 4 dráha Samuel Decker. V piatej dráhe máme Garyho Reesa. Dráha číslo 6 John Higgs. 7 dráha Alex Bow. A 8 dráha Paul Moore."
"Tak chalani. Pripravte sa. Začína sa odpočítavanie. Po zazneni vystrelu, štartujete."
3,2,1 pif
"Pod Jerry, bež. Som na teba hrdý. Poď poď poď poď. Aaaaa. Kurva. Ty si nešikovný."
"Prepáč oci, pokazil som to."
"Nevrav mi oci, hanbím sa za teba."
"Spoznali sme konečné poradie na 60m. Prvé miesto Samuel Decker, druhé miesto Jack Horton, tretie miesto Alex Bow, štvrté miesto Paul Moore, piate miesto Jacob Lee. Šieste miesto John Higgs. Siedme miesto patrí Garrymu Reesovi. Na poslednom ôsmom mieste skončil Jerry Smith."
"Pane bože, to je ale drevák."
"Kľud Philip, snáď trénerovi dôjde že tento rok bude na hovno."
"Nedôjde. Je to jeho synáčik. To nevadí že skončil posledný."

"Vážení športoví priatelia, s ľútosťou vám oznamujem, že tento ročník športovej súťaže sa ruší. Poprosím všetkých aby opustili atletickú dráhu a športovcov aby sa išli prezliecť. Ďakujem."

"Čo sa deje tréner?"
"Neviem, počul som že prišli vojaci, aby nás evakuovali. Vraj tu máme vírus, ktorý mení ľudí v príšery zombie."
"No do riti, tešil som sa veľmi že donesiem nejakú medailu."
"Už to je jedno, ten môj drevák nedokáže nič."
"Aký skončil?"
"Na poslednom mieste. Hlupák jeden. Chalani. Rýchlo sa prezlečte prosím."

"Takže páni, postupujte po jednom. Bude vám odmeraná teplota. Kto ju bude mať, dodýchal. Píp.. ďalší. Píp... ďalší. Píp.... ďalší. Píp...37,7. Na kolená. Pif."
"Nieeee. Čo to robíte? Je to môj syn."
"Mrzí nás to pane. Mal zvýšenú teplotu. Máme pokyny, že každý s vyššou teplotou, bude zabitý."

"Je to na hovno, prísť o syna. Je mi ľúto nášho trénera."
"Aj mne ho je ľúto. Nám všetkým."
"Dúfam že moju sestru evakuovali tiež."
"Neboj Philip, bude v poriadku."
"Ďakujem Larry."
"Vojak, kam to ideme?"
"Fort Cheston"
"Máte zoznam ľudí, ktorí sú evakuovaní?"
"Áno, píšeme si každého. Koho hľadáte?"
"Katie McLinn"
"A vy ste?"
"Philip McLinn"
"Autobus číslo 3 volá ostatné autobusy. Máte v zozname evakuovaných osôb Katie McLinn?"
"Áno, je u nás. Autobus číslo 4."
"Dobre. Ďakujem."
"Tak pán McLinn, vaša sestra je v autobuse číslo 4."
"Ďakujem, to mi odľahlo."