Nájdem ťa, láska!

Cesta do Fort Cheston

"Ako sa cítiš Suzie?"
"Nie najlepšie, bojím sa o naše deti. Čo ak nedorazia. Nechcem ich stratiť."
"Ale zlatko, nepremýšľaj takto. Musíš veriť, že sa stretneme opäť spolu."
"Ja viem, no bojím sa. Aj teba to trápi, ale podporuješ ma. Ďakujem Max."
"Vojak, kedy tam budeme?"
"Mali by sme tam doraziť okolo 8 večer."
"Ďakujem. Suzie neboj, čoskoro tam budeme. Ubytujú nás. Bude to fajn."
"Len aby tam mali miesto."
"Určite budú mať."

Pohľad Philipa
"Vojak, kedy budeme vo Fort Cheston?"
"Okolo 8 večer by sme tam mali doraziť."
"Ďakujem. Dostaneme aj oblečenie?"
"Áno, všetko vám bude dané až pri príchode na miesto."
"Skvelé. Tak Larry, ako sú na tom tvoji rodičia?"
"Neviem, snáď ich evakuovali."
"Určite áno, evakuovali každého. Nečudoval by som sa keby nevzali zo sebou aj túlavé mačky."
"Haha, je zábavné že si z toho nerobíš ťažkú hlavu."
"Je o všetko postarane. Tak prečo riešiť niečo iné."
"Máme tu apokalypsu. To je dosť na riešenie."
"Nemaj obavy. Pochybujem že to bude dlho. Je to len krátkodobo."
"Uvidíme"

Pohľad Katie
"Samantha, spíš?"
"Čo sa deje?"
"Mám zlý pocit, že sa niečo stalo."
"Čo by sa malo stať? Sme v autobuse, sme v bezpečí."
"Mala som sen. Bol tam Rory. Má problémy. Alebo to bola len zlá predtucha."
"Určite to bolo to, nemáš sa čoho báť. Rory je určite v poriadku. Neboj."
"To dúfam, modlím sa za to."
"Je to tvoj najstarší brat. Bude v poriadku."
"Snáď máš pravdu."
"Nevieš kedy tam dorazíme?"
"Opýtam sa. Vojak, kedy by sme mali doraziť?"
"Okolo 8 večer. Už toľko vydržíte dámy."
"Ďakujem. Okolo 8 večer."
"Nech už je 8 večer. Bolí ma zadok, z toho sedenia."
"Niesi jediná. Ja ho mám splošteny o 5 cm minimálne, od toho sedenia."
"Takto dlho sme nesedeli ani v laviciach."
"Škola je iná, teraz cestujeme do neznáma. Ani nevieme čo nás čaká."
"Snáď už pokoj, nechcem aby to nejako zle dopadlo."
"To ani ja, ale musíme byť pripravené na všetko."
"Nepremýšľajme už nad tým."
"Správne. Dosť bolo zlých myšlienok."

Príchod do Fort Cheston
"Vitajte vo Fort Cheston. Cíťte sa tu ako doma. Pri vstupe vám bude odmeraná teplota."
"Konečne sme dorazili, myslela som že cestujeme večnosť."
"Bola to dlhá cesta, ale zvládli sme to."
"To skôr šoféri. Bola to dlhá cesta."
"To áno, máš pravdu."
"Tak, ľudia nasledujte generála Mayersa. Cíťte sa tu ako doma."

Po tom ako sme sa ubytovali, som začala hľadať rodičov a Philipa.

"Katie. Si v poriadku?"
"Philip, chvalabohu že žiješ."
"Nevidela si rodičov?"
"Bohužiaľ, nevidela. Ani Roryho."
"To bude v poriadku sestrička."
"Snáď hej."
"Poďme dnu, možno nás dajú spolu. Bola by to idylka. Brat so sestrou."
"Bolo by to fajn. Radšej by som tu mala aj rodičov."
"To aj ja, Katie."

Pohľad Suzie
"Mala som práve divný pocit, že Rory je v nebezpečenstve."
"Neboj, dostane sa z toho."
"Ide mu o život."
"To nám všetkým. Rory je dospelý, vie sa o seba postarať."
"To áno, ale teraz je zombie apokalypsa. A to je niečo iné."
"Bude v poriadku, to ti sľubujem. Sme na mieste."
"Vitajte vo Fort Cheston. Cíťte sa tu ako doma. Pri vstupe vám bude odmeraná teplota."
"Poďme Suzie, náš nový domov."

"Budeme v domčeku 40."
"Nie je to Katie?"
"Čo? Kde?"
"Pri našom domčeku."
"Je to ona. A Philip."
"Katieeeeee, Philiiiip."
"Ocko, mama. Vravel som ti Katie, že sú v poriadku."
"Mamiiiii, ociii. Som rada, že ste v poriadku."
"Moja krásna Katie. Poďme dnu."