Obyčajné dni

22 5 2
                                    

Boston, krásne mesto. Žijeme v krásnom štáte Massachusetts. Dnešné počasie bude sprevádzať mierna oblačnosť. Bude v rozmedzí 25-28 stupňov. Bude pršať na väčšine územia. Najväčšie zrážky hlásia v Cambridge...

"To snáď nie je pravda, zase prídeme zmočený ako myši."
"Azda sa bojíš vody?" poznamenala Katie so smiechom.
"Nie, len sa nechcem nakaziť pred pretekmi. Čaká ma štafeta na 400 metrov. Budem druhý pretekár, to znamená, že ak prvý nespraví náskok a ja budem chorý tak sa s výhrou môžme rozlúčiť".
"Všetko dopadne dobre Phil, ja ti verím"
"Ďakujem Katie"

Medzitým doma:
"Miláčik, nevieš kam som odložil žiletky, potrebujem vyzerať tip top. Má prísť klient z Portlandu"
"Neviem, odložil si ich ty. Naozaj? A čo mu budeš ponúkať?"
"Krásny štvorizbový bungalov. Ma viac ako 300m2. Snáď ho predám dobre."
"Určite áno, si ten najlepší realitný maklér akého poznám."
"Ďakujem miláčik"
"Rory, si pripravený?
"Jasné mama, pripravil som vám raňajky, zalial som nám kávu a ocovi čaj. Pretože vás ľúbim."
"Ďakujem Rory, to je naozaj milé. Poďme jesť.

Po raňajkách:
"To boli tie najlepšie raňajky synak, si šikovný."
"Ďakujem oci."
"Taktiež sa pripájam, boli to skvelé raňajky."
"Ďakujem, umyjem riad a môžme ísť."
"Máme čas Rory, začínaš až o 9. Ja taktiež. Je 7:47."
"Ale riad umyť môžem nie?"
"Áno, nechaj ma aby som ti s tým pomohla."
"Mami, to nie je nutné. Sadni si, prečítaj si knihu, ktorú čítaš. Ako si vravela, máme čas."
"Ďakujem Rory."
"Mami, je to moja povinnosť, mimochodom, dochádza nám káva. Mám ju kúpiť, keď budem ísť späť z práce?"
"Nie nemusíš, ja ju kúpim."
"Nemusíte kupovať, v práci sme dostávali darčekové koše. V nich sú aspoň 4 kávy. A čokolády, dezerty a podobne. Donesiem to domov, nech máme čím ponúknuť návštevu, keď príde."
"To je skvelý nápad, dneska som chcela ísť na nákup, ale keď to vezmeš domov, tak to odložím na ďalší víkend."
"Výborne, aspoň ušetriš peniaze."
"Na nákup, môžeme ísť aj tak. Doma skoro nič nemáme. Na dneska by ešte bolo, ale na zajtra už nie."
"Na to som zabudla, čo by si chcel."
"Špagety, alebo lasagne."
"Príliš drahé, skôr špagety. Ale musíme okrem toho nakúpiť aj vody a všetko čo treba."
"Aj fazuľky, slaninu, klobásu, vajíčka, pripravím nám zajtra typické anglické raňajky. Čo vy na to?"
"Mňam, to by bolo úžasné."
"Mama je 8:17, pôjdeme pomaly?"
"To už je toľko? Keď sa človek rozpráva so svojimi milovanimi, tak ani nevie ako plynie čas. Tak poďme"

Cesta do práce bola v pohode, počúvali sme hudbu, rozprávali sa. Mám rád mamu, veľmi, snáď jej to dneska zbehne.

Nájdem ťa, láska!Hikayelerin yaşadığı yer. Şimdi keşfedin