Nájdem ťa, láska!

Menšie problémy

Išiel som už asi 4 hodiny a mal som takmer 300 km za sebou. Bolí ma zadok s toho sedenia. Musím si oddýchnuť. Neďaleko je benzínka. Tam si oddychnem.

Hmm, zaujímavé. Je zatvorená. Nemajú tu už nič. Všetko je vyrabované. Začínam byť hladný. Neďaleko je obchod tak sa tam vyberiem.

Paráda, regále sú plné potravín. Niečo si vezmem na cestu. Vzal som si asi 10 čokolád, lupienky, konzervy, cestoviny. Snáď ich budem mať kde pripraviť.

"Je tu niekto?"
Kurva, čo teraz.. pomyslel som si...
"Haloooo, viem že tu si. Buď nám vydáš to čo si si ukradol, alebo ťa zabijeme."
Som v riti. Ostal som ticho sedieť v rohu a čakal som že odídu. Oni tam však stále boli.
"Máme ťa. Ako sa voláš ty malý zlodej."
"Rory, ja som len prišiel po potraviny."
"To je náhoda. Mi tiež. Buď nam vydáš čo si si nabalil, alebo ťa zabijeme." a vytiahol colt.
"Nie prosím, nie. Tu máte tašku. Nie je tam toho veľa."
"A teraz kľúče. Daj ich sem."
"Sú od mamineho auta."
"Mňa to nezaujíma."
"Máte moje potraviny, tak vypadnite."
"Ty nám budeš ešte rozkazovat drzan malý."
"Rick, ukludni sa. Nestojí za to, aby nás obkľúčili zombíci."
"Naval sem tie skurvene kľúče."
Chchchchchhch, ozývalo sa v diaľke...
"Na, ty darmožrač."
"Ešte slovo a máš guľku v hlave. Poďme."
Kurva. Pomyslel som si. Nemám auto, ani veľa potravín. Vzal som ešte jednú tašku, ktorá bola na pleci mŕtveho chlapíka. Nebude mu to vadiť. No a teraz kde sa kurva ide k Fort Cheston. Išiel som peši asi 10 km. Našiel som auto, nebol v ňom nikto. Nastala menšia komplikácia. Ako naštartovať. Našťastie mal kľúče pod sedadlom. Našiel som ich asi po pol hodine. Chvalabohu málo navigáciu. Nastavil som kurz na Fort Cheston. Zistil som že som šiel zlým smerom. Výborne. Asi po 100 km mi zdochlo auto. Pozrel som sa na palubnú dosku a ukazovalo, že nema naftu. Horšie to už nemôže byť. Aspoň som si to myslel. Bola noc.  A na okolo zombíci. Auto ďalšie v nedohľadne. A benzínka tiež nie. Začínal som sa báť. Zamkol som auto a ľahol si dozadu že sa vyspím. Zobudil som sa o 7 ráno. Slnko mi svietilo do očí. Chcel som vystúpiť z auta a bol tam najhlavnejší problém. Zombíci. Bolo ich okolo 20. Boli pri aute. Len som dúfal, že prejde niekto okolo, alebo ich zabije. Asi po hodine som dostal nápad. Otvoril som strešné okno a vyliezol na strechu. Bolo to vysoké auto chvála Bohu. Rozhliadol som sa či neuvidím v diaľke nejaké auto. Alebo niekoho iného. Uvidel som farmu kde chovali kone. Pomyslel som si, paráda. Horšie bolo, že bola ďaleko. Vzal som teda nožík a postupne po jednom som zapichoval zombíkov. Musel som však byť opatrný aby ma nechytili. Keď som zabil všetkých, zliezol som dole a vydal sa smerom k farme. Musím tam byť pred večerom. V noci nechcem ísť určite sám. Nie v tejto dobe.

K farme som prišiel tak za 4 hodiny. Cestou som nenatrafil na žiadneho zombika. Ako malý som jazdil na koňoch. Takže s nimi to viem. Nasadol som a už sme cvalali. Požičal som si ho len na chvíľku, dokedy nenájdem iné auto, ktoré by som mohol vziať. Nebolo toho veľa na výber. Keď som našiel ďalšie auto, koňa som pustil a nasadol dnu. Išiel som, ani neviem kam. Dúfal som však že nájdem cestu. Myslel som si už že blúdim. Našťastie som našiel tabuľku s nápisom Fort Cheston, 750 km. Šliapol som do toho a išiel som tam.