Quarantine l.s.

Prvý deň

Louis Tomlinson si vezme svoje vydezinfikované veci a ide do izby, ktorú mu pridelil štát. Kebyže vie, že bude musieť stráviť štrnásť dní niekde takto, tak si svoj návrat rozmyslí.

Jediná jeho nádej spočíva v tom, že nebude s niekým. Keď bude, tak sa rovno zbalí a odíde. Kašle na nejakú pokutu, on proste odmieta byť s niekým, kto ho môže nakaziť. Dôjde do izby číslo 69 a otvorí dvere. Na jeho nepríjemné prekvapenie tam už niekto je.

'Sakra, asi sa zbalím a padám. Ešteže som sa nevybalil,' pomyslí si Louis a otočí sa na päte. Chce zatvoriť dvere, avšak tichý chrapľavý hlas ho zastaví.

,,Kam ideš?" spýta sa a Louis sa otočí. Stretne sa s pohľadom smaragdovo zelených očí, pod ktorými sa mu takmer podlomia kolená.

'Bože, ochraňuj ma!' pomyslí si Louis. ,,Preč. Mám byť v karanténe a nie na výlete. Nemal by som byť sám?" Zamračí sa.

,,Modroočko, poviem ti to takto... Skús byť menej sebecký," usmeje sa na Louisa Harry a prehrabne si vlasy. ,,Mimochodom, som Harry. Harry Styles."

,,Zaujímalo to niekoho?" odsekne Louis a naštvane si hodí tašku na posteľ, ktorá je na druhej strane miestnosti. 'Aspoň trochu tí tupci rozmýšľajú.' Uškrnie sa.

,,Teba. Strávime tu predsa spolu krásnych štrnásť dní. Len ty a ja. My dvaja," nedá sa odradiť Harry. ,,Povieš mi už tvoje meno alebo ho mám uhádnuť?"

,,Si trápny, Styles. Uvedomuješ si to?" zvalí sa Louis na posteľ. Zavládne ticho. Harry zvažuje odpoveď a modroočko nevidí potrebu nadväzovať rozhovor. Strávi tu s Harrym dva týždne a potom adiós.

,,Fajn. Takže idem hádať tvoje meno. Niekto taký odporný ako ty sa môže volať len Gregor," povie zamyslene Harry.

,,Vedľa. Veľmi vedľa by som povedal," zamrmle Louis. ,,A odpusti si tie poznámky k tomu, dobre? Nebaví ma to."

,,Teba nebaví nič," prevráti očami Harry. ,,Dobre, tak na to poďme inak. Už viem! Budeš Lewis." Spokojne vytiahne mobil a pozrie na čas.

,,Stále vedľa, Styles," zamrmle Louis a zvažuje, či mu to meno radšej neprezradiť, veď je to len meno. Z toho sa svet nezrúti.

,,Ja sa nepýtam, Lewis. Mal si šancu povedať mi tvoje meno, no nepovedal si. Odteraz si Lewis," povie Harry a spokojne sa usmeje.

,,Ja som Louis, Harry," zasyčí Louis. Prestáva ho to tu baviť. Vlastne ho to tu vôbec nebavilo. Vážne nečakal, že s niekým bude musieť zdieľať izbu a ešte s takým otravným.

,,Louis, Lewis, čo na tom záleží? Sme tu sami dvaja, takže je to úplne jedno," povie Harry a Louis si len niečo zamrmle. Nenávidí, keď ho niekto zhadzuje a tomuto neznámemu Harrymu sa to dosť darí.

,,Zamyslel si sa niekedy nad tým, prečo ľudia mlčia a odmietajú povedať svoje meno?" spýta sa Louis v snahe zbaviť sa Harryho.

,,Samozrejme, zamyslel. A to preto, lebo sú namyslení pokryteckí idioti. Alebo je to Lewis. To je kategória sama o sebe," povie Harry a Louis vyskočí na nohy.

,,Nevolaj ma Lewis!" skríkne na Harryho, lebo ho tým naozaj dosť nahneval. ,,Nechápem, čo máš za problém, Harry!"

,,Pozri sa do zrkadla a uvidíš," zamrmle Harry a odhodí rúško preč. 'Konečne vzduch,' pomyslí si, no Louisove prudké nadýchnutie mu znova zničí pohodu.

,,Daj si to na seba, nemienim niečo od teba dostať," zasyčí. ,,Prečo sa do mňa toľko navážaš a voláš ma tak, ako sa nevolám?"

,,Lewis, Lewis, Lewis...," pokrúti hlavou Harry a premeria si mračiaceho sa Louisa. ,,Čo by si robil ty, kebyže ti do izby nakráča niečo také rozkošné a malé?"

,,Tak po prvé, ja nie som vec! A po druhé, ani malý nie som!" vyplazí jazyk Louis a ukáže Harrymu prostredník. Ten sa len uškrnie a pokrúti nad ním hlavou. ,,A po tretie nie som ani Lewis!"

,,Lew, Lew, Lew, budeš vystrkovať pazúriky? Lebo teraz si ako rozkošná malá mačička. Škoda, že nie si prítulný. Zatiaľ som ťa počul len prskať," povie Harry s úškrnom na tvári.

,,Nič iné ani počuť nebudeš," zamračí sa Louis na Harryho. ,,Ak dovolíš, idem sa umyť, takže mi nelez do kúpeľne, fajn?"

,,Akoby som chcel vidieť niekoho tak odporného v sprche," odvrkne Harry skôr, ako si to premyslí a vzápäti to oľutuje. Louis totižto rýchlym zažmurkaním zaženie slzy a vyberie sa preč.

,,Jasné, rozumiem ti," povie potichu a tresne dverami. ,,Ja ti to len oznamujem, lebo ťa nepoznám. Navyše, mal by si sa zbaliť, aby si náhodou dačo nechytil alebo tiež ja."

,,Mne si ukradnutý, Lou," povie Harry. Presviedča o tom sám seba a keď modroočko začuje tú vetu, pokrúti hlavou. Mrzí ho to, no čo sa dalo čakať od človeka, ktorý s vami musí štrnásť dní stráviť v jednej izbe a vidíte ho prvýkrát v živote?

,,Aj ty mne!" zakričí Louis, keď sa povyzlieka a vlezie do sprchy. Keď sa dosprchuje, oblečie sa do nového oblečenia, ktoré si zobral a pozrie sa do zrkadla.

Vidí v ňom samozrejme seba, nie niekoho iného. To by bol už na tom naozaj dosť zle. Uškrnie sa. Uhladí si ofinu, keď vtom sa za ním dvere otvoria a vôjde Harry.

,,Nepovedal som ti, že tu nemáš liezť?!" skríkne modroočko na zelenoočka a ten si povzdychne. Prikývne mu na to.

,,Povedal, Lou, ale už si oblečený. Nakukol som najprv, aby som sa uistil, či ti tu nevleziem, keď budeš neoblečený," povie Harry a Louis uhne pohľadom a začervená sa.

,,Idiot," zašepká a Harry sa uškrnie. Chce k Louisovi podísť bližšie, no ten zdesene pokrúti hlavou a vykríkne, keď zelenoočka jeho tichý protest nezachráni.

,,Ja to nechcem dostať, Harry!" zakričí a rýchlo sa vyberie preč. Harry za ním hľadí, až kým sa Louis nevytratí na balkón. Je to jediné miesto, kde bude mať pokoj, aspoň v to dúfa.

'Čo som komu urobil?' pomyslí si Louis a s tichým povzdychom sa pozrie smerom, kde zanechal Harryho. Už za ním nehľadí a vyzerá to, že nad niečím rozmýšľa.

,,Už len trinásť dní," zašepká Louis do vetra, ktorý mu zavial do tváre. Avšak všimne si tú svoju neistotu v hlase. Zamračí sa nad tým. Nechce, aby tento zelenooký idiot bol súčasťou jeho života. Ani sa tak nikdy nestane, to prisahá. Bodka.

_____
Čaaaautee!
Dlhé príhovory mi nikdy nešli, taakže mi to láskavo odpustite.
Budem sa snažiť tu pridávať časti raz za týždeň, no ak to nevyjde, tak ma ospravedlňte.
Snáď to niekoho zaujalo.
Tori😄