Quarantine l.s.

Tretí deň

Nastane ráno, nový deň. Do konca Louisovho a Harryho spolunažívania, ktoré vlastne ani spolunažívaním nie je, zostáva presne 11 dní. Modroočko sedí zatvorený na balkóne a od včerajšieho poobedia mu po lícach neprestajne stekajú slzy.

Zelenoočko zasa leží v posteli a spokojne spí. Netrápi ho ani trochu, že si to teraz pravdepodobne riadne pokazil u Louisa. Vlastne je rád, že sa ho zbavil aspoň na chvíľu. Nikto nemá blbé kecy. Navyše, čo po nejakých zatvorených dverách, ktoré zabraňujú Louisovi dostať sa dnu?

Nezatvoril ich schválne, ale pomohlo mu to. Nikto tu nezasmraďuje miestnosť dezinfekciou a hlavne mu nekazí náladu odpornými rečami. Nechce Louisa, lebo ho miluje, len nemá čo robiť a nejaká zábava by sa hodila...

Louis to však myslel úplne vážne. Ani nevie, odkiaľ sa v ňom ten cit nabral, avšak bavilo ho počúvať Harryho rozprávanie počas hrania hry. Avšak očividne pre Harryho nič neznamenal, ani to, čo sa stalo.

,,H-Harry? Pustíš ma prosím, je mi zima," zašepká Louis. Unavene a hlavne s trasúcimi nohami sa postaví, lebo nebol zvyknutý nespať celý deň. Navyše ho z plaču bolí hlava.

,,Čo myslíš, Lewis? Nepustím ťa, mali sme dohodu. Ty si to pokazil, takže si tam posedíš ešte zvyšných jedenásť dní," povie pokojne Harry a Louis na neho zdesene pozrie.

,,To nemôžeš urobiť!" skríkne a vzápäti sa zatacká k zábradliu, načo cez neho prepadne. ,,Harry!" Zachytí sa jednou rukou o poslednú tyč na zábradlí. ,,Pomôž mi!"

Zelenoočko hneď vyskočí a rýchlo otvorí dvere. Chytí Louisa za ruku a rýchlo ho vytiahne naspäť do bezpečia. Roztraseného Louisa objíme a zašepka: ,,To nič, Lou, už je to dobré. Nič sa ti nestane, si v bezpečí."

Louis sa rozvzlyká a objíme Harryho. Ten ho pohladí po vlasoch a potom si do nich zaborí nos. ,,Prepáč mi to, LouLou, naozaj mi to prepáč. Som idiot."

,,To si," zašepká Louis a stiahne si nohu, ktorá sa nachádza príliš blízko okraja balkóna, k sebe. Zelenoočko pokrúti hlavou.

,,Neboj, ja ťa nepustím, LouLou," zašepká mu do vlasov a opatrne zodvihne roztraseného Louisa. Prejde s ním k Louisovej posteli a jemne ho tam položí.

,,M-mohol som spadnúť," zašepká modroočko do ticha a Harry prikývne. Sleduje vydeseného Louisa, ktorý sa stále trasie a po tvári mu stekajú slzy. Hľadí pred seba.

,,Lou, upokoj sa, dobre? Zhlboka dýchaj. Ja by som ťa spadnúť nenechal," povie zelenoočko Louisovi a ten pokrúti hlavou. Harry sa zamračí.

,,Nechal. Povedal si, že ti je jedno, čo so mnou bude," povie Louis a roztrasenými rukami ho odstrčí. ,,Nechal by si ma tam jedenásť dní!"

,,Lou, nenechal. Prosím, upokoj sa, len si to zhoršuješ," zasyčí na neho Harry, čím spôsobí to, že modroočko ukáže na balkón a kývne tam hlavou.

,,Choď odo mňa preč!" skríkne a objíme si kolená. ,,Nenávidíš ma, viem to. Od prvého momentu, čo som tu vošiel. Tak choď odo mňa preč!"

,,Prepáč, Lou," povzdychne si Harry. ,,Donesiem ti jesť, dobre?" Modroočko pokrúti hlavou. Nechce jesť, je mu z toho ešte stále zle. Bolí ho hlavne hlava. ,,Dvadsaťštyri hodín si nejedol..."

,,A kvôli komu?" zamračí sa Louis a zelenoočko si povzdychne. Vie, že je to kvôli nemu, ale nemusí mu to Louis tak pripomínať. Smutne sa zahľadí von oknom.

,,Loui, počúvni ma, daj si niečo na jedenie, potom sa porozprávame. Naozaj prosím," povzdychne si a vezme Louisovu tašku. ,,Máš tu mrkvu... Dáš si mrkvu?"

,,Jasné, ale... Nehneváš sa na mňa za ten včerajšok?" spýta sa Louis a Harry si povzdychne. Nechcel, aby si myslel, že sa na neho bude hnevať.

,,Nie, je to v poriadku," usmeje sa a dá mu do ruky mrkvu. ,,Hlavne sa najedz a upokoj sa. Uvidíš, zasa bude všetko dobré." Pohladí Louisa po vlasoch a je prekvapený faktom, že sú neskutočne jemné.

,,Už sa na mňa nevrhneš?" spýta sa Louis a pozrie na Harryho so strachom v očiach. Ten pokrúti hlavou a modroočko sa hneď uvoľní.

,,Dobre, ja pôjdem poprosiť o ďalšie jedlo, keďže ty už ješ svoju poslednú mrkvu a ja už aj tak nič nemám," usmeje sa Harry a vezme do ruky svoje rúško. Vydezinfikuje si ešte ruky a vyberie sa po jedlo.

Louis osamie a smutne chrumká mrkvu. Chce ísť domov, po ničom na svete netúži viac.

Napadne mu, že môže zatiaľ zavolať Niallovi a tak vytiahne mobil a začne videočet. Chvíľu to vyzváňa a potom sa na obrazovke objaví blonďavá hlava. Niall vyzerá unavene.

,,Ahooj, Ni," usmeje sa Louis a odhryzne si z mrkvy. ,,Ako sa máš?"

,,Ja celkom dobre, Lou, čo ty? Si v karanténe? Sám?" vychrlí Niall niekoľko otázok naraz a Louis pozrie smerom ku dverám.

,,Nie, nie som tu sám," mierne sa začervená pri spomienke na Harryho, no potom sa vráti do reality a smutne si povzdychne. ,,Môj spolubývajúci je... Komplikovaný."

,,Ako to myslíš, Lou?" spýta sa ustarostene Niall. Unavene si pretrie oči a zazíva.

,,Nebudem ho ohovárať, neviem kedy príde. Je celkom pekný, no správa sa... Správanie... Je to trochu komplikované, Ni... Celý deň som strávil na balkóne," prizná Louis nakoniec.

,,To si sa tam akože pred ním zamkol?" spýta sa ohromene Niall a tentoraz má otvorené ústa kvôli prekvapeniu a nie zívnutiu.

,,Zatvoril ma tam," povie odmietavo modroočko a blondiak pred ním na obrazovke vydesene hľadí do modrých očí svojho kamaráta.

,,A si v pohode?" spýta sa a Louis prikývne. Vtedy akurát príde Harry a Lou hneď varovne pozrie na Nialla, ktorý sa nadychoval k ďalšej otázke.

,,Tak, mám tu pre teba nejaké mrkvy, nie je ich veľa, mrzí ma to," povie zelenoočko Louisovi a ten nad tým len mávne rukou.

,,Awww," ozve sa z Louisovho telefónu a Larry stočí svoj pohľad naň úplne v tú istú sekundu. Louis sa zamračí.

,,Povedal som ti, nech mlčíš," prevráti očami a nadýchne sa k pokračovaniu vety, no zacíti, ako ho niekto chytí zozadu okolo pása a pritiahne si ho k sebe. Na chvíľu zabudne, ako sa dýcha.

,,Nechaj ho tak, LouLou," zašepká mu do ucha Harry a Louis má pocit, že má problém. Toto tu už nezvládne...

,,P-pustíš ma?" spýta sa Louis a hneď, ako tak Harry urobí, rozbehne sa do kúpeľne.
_____
Tak, po mesiaci...😆už tu máme aj Ninihooo
Tori