Štvrtý deň

122 14 9
                                    

Louis sa zobudí tentoraz sám. Nikto ho nebudí a konečne sa mohol normálne vyspať a to mu naozaj pomohlo utriediť si myšlienky.

Z Harryho správania sa spamätal, aj keď včera si musel vyriešiť menší problém, no nakoniec sa mu to podarilo.

Síce zabudol, že nechal Nialla a Harryho samých v miestnosti, no našťastie Niall zrušil hovor hneď, ako on odišiel a Harry sa aj tak rozhodol volať s nejakým jeho kamarátom.

,,Dobré ráno, princezná Šípková Ruženka. Vyspali ste sa aspoň?" uškrnie sa Harry a usmeje sa na Louisa, keď sa k nemu rozospato otočí. Vyzerá rozkošne...

,,Dalo sa to," zamrmle Louis. ,,Kebyže som doma, áno, no táto posteľ je skurvene nepohodlná a vieš čo? Celé toto tu je nepohodlné, ty si nepohodlný, nepáči sa mi to tu! Závidím Ninimu, že on je doma!"

,,Aj ja Liamovi," zamrmle Harry. ,,No mohol by si sa trochu upokojiť, možno to tu nakoniec také zlé nebude, ak spolu začneme vychádzať..."

Louis mu ukáže prostredník a zaborí si tvár do vankúša. Nechce sa mu vstávať....

,,Vstávajte, musíme vyhlásiť nové opatrenia!" vôjde do ich izby niekto s rúškom a hneď vyjde. Harry s Louisom na seba pozrú a zamračia sa. Žeby tu má niekto koronu? ,,Zostaňte dnu, hneď vám oznámime, čo a ako."

Louis si vezme mrkvu a zahryzne sa do nej. Harry ho sleduje a udivuje ho, že mu už Louis nepríde až tak veľmi otravný. Už ho ani nechce vyhodiť z balkóna, ako to mal v pláne na začiatku.

Zvykne teraz menšieho pozorovať, ako spí. Je nádherný. Niekedy niečo povie zo spánku, no nikdy nezachytí čo.

Nie je ľahké rozoznať, čo hovorí, no aj tak by z toho asi veľa nepochopil. Nepozná Louisa tak, aby si vedel domýšľať.

,,Vzhľadom na to, že sa tu objavilo ochorenie na koronavírus, musíme sprísniť opatrenia. Dnes ráno sme odviezli Zayna Malika do nemocnice. Bolo to s ním naozaj vážne," ozve sa rozhlas a Louis zbledne.

,,Každý, kto s ním prišiel do kontaktu, musí prísť a urobíme mu testy. V prípade, že budú negatívne, zostanete v prísnej karanténe. Ak budú pozitívne, presunieme vás inam, aby sa zabránilo rozširovanie vírusu," ozýva sa budovou a počúvajú to všetci prítomní.

,,Dnes večer vám prinesieme potrebné potraviny. Postupne si vás zavoláme aj na testy. To je všetko, ďakujem za pozornosť," dokončí osoba v rozhlase a zavládne ticho.

,,Poznáš ho?" spýta sa Louis Harryho, ktorý sa začne nervózne prechádzať po izbe a ten sa na neho zahľadí.

,,Poznám," povie ticho. ,,Môj kamarát. Išli sme s ním a jeho priateľkou do Ameriky a vrátili sme sa spolu. Oni skončili v izbe spolu, pretože sa snažíme podporovať rozmnožovanie a ja som schytal teba," zaksichtí sa Harry.

,,Hej!" zamračí sa Louis a oprie sa o stenu. ,,Máš nejaké nápady, Styles? Nudím sa a nechcem sa nudiť. Nerád sa nudím."

,,Nemám žiadne nápady, s tebou nie je zábava, si strašný, vôbec nič neberieš vtipne," prevráti očami Harry.

,,Mám brať vtipne toto celé? Kedykoľvek mi niekto blízky môže zomrieť, ja môžem zomrieť," povie Louis a zamračí sa trochu. ,,Nemám ťa rád."

,,Prečo? Lebo sa snažím byť v pohode a tváriť sa, že ma nič netrápi?" nakloní hlavu nabok Harry a prezerá si zlostne Louisa.

,,Tak som to nemyslel, Harry," povie ticho Louis a uhne pohľadom. Nechcel sa Harryho dotknúť... ,,Myslel som to... Ja ani neviem..." zamračí sa viac.

,,Ak ma tak nenávidíš, zbalím si veci a odídem. Nebudem si znepríjemňovať život," povie nepríjemne Harry a vezme si tašku. ,,Tiež ťa nenávidím, Louis Tomlinson."

,,Myslel som, že sa bavíme. Že... Je už všetko v poriadku a nebudeme sa hádať," povie Louis. Sleduje Harryho, ako si hádže veci do tašky a nevšíma si ho.

,,Prosím ťa, ty si začal!" skríkne zamračene Harry a hodí tašku na zem. ,,Hovoríš mi, že ma nenávidíš! Tak ako mám reagovať? Povedať ti, že ťa milujem? To by som ťa najprv milovať musel, drahý Louis. Lenže ja ťa nemilujem, pochop to. Necítim k tebe absolútne nič. Si mi ukradnutý. Pokojne si zomri."

,,Vieš, že to celkom bolelo?" pozrie na neho so zaslzenými očami Louis a odíde do kúpeľne. ,,Nebudem ti otravovať život, Harry, zomriem." Zatvorí dvere a zamkne sa.

Harryho prepadne strach, že povedal malému modrookému niečo, čo sa ho naozaj dotklo a zbledne. On idiot mu povedal, nech pokojne zomrie. Rozbehne sa k dverám a zaklope. ,,Louis?"

Žiadna odpoveď. ,,Louis! Prosím ťa, hovor so mnou! Nemôžeš mi to robiť! Nechcel som, aby si sa... Aby si sa zabil." Nič. Ticho. Začne ho to znervózňovať. ,,Sakra, Tomlinson, otvor tie skurvené dvere!" skríkne, no nič sa nestane.

,,Nie...," pokrúti hlavou a hľadí pred seba. Prehnal to. Priznáva si, že to so svojimi slovami naozaj prehnal. Začal mať Louisa rád a to čo mu povedal, nemyslel vážne. Povedal to z hnevu.

,,Mám ťa rád, Louis... Prosím, nezabíjaj sa. Nie dnes... Nikdy," hovorí zúfalo a po líci mu stečie jedna slza. Pred dvoma dňami mal ešte Louisa za nejakú zábavku, hračku, ktorú použije a odhodí, no... On je iný.

Taký... Ako mačka. Chvíľu je milý, inokedy zasa z ničoho nič začne prskať. A teraz nad ním rozmýšľa, akoby ho poznal už roky, ale pritom je to dnes len štvrtý deň. Musí vedieť, či je v poriadku... Hneď!

,,Mrzí ma to, dvere," vykopne ich a poobzerá sa po kúpeľni. Vo vani leží Louis, pod vodou, ktorá je sfarbená dočervena. Vydesene hľadí na to, čo vidí a až po dlhej chvíli si spomenie, čo robiť.

,,Pomoc!" vybehne von z izby. Ignoruje opatrenia a beží za niekým, kto by mu pomohol Louisa zachrániť. Musí sa to podariť! Musí... Inak to neprežije.

,,Čo sa deje?" vykukne von zdravotník v rúšku a zamračí sa, keď uvidí Harryho na chodbe. ,,Zabudli ste na opatrenia?!"

,,Nie, Louis, on... Poďte, musíme ho zachrániť, prosím. On nezomrie, nemôže," krúti hlavou Harry a zdravotník si povzdychne.

,,Dám vám niečo na upokojenie, nebojte, bude to všetko v poriadku," povie mu a zoberie do ruky dané lieky.

,,Ja nechcem nič na upokojenie!"  skríkne nahnevane Harry. ,,Louis sa podrezal!" zatrasie ním a opatrovník zbledne. Konečne sa spamätal.

,,Čože?!" rozbehne sa ku telefónu a zavolá doktorov. Potom sa rozbehne rýchlo zachrániť Louisa, kým sa to ešte dá.

Po dlhom čase a takto smutné🥺

Quarantine l.s.Where stories live. Discover now