Quarantine l.s.

Piaty deň

,,Mal by byť v poriadku," oznámi Harrymu zdravotník. ,,Žije, no ešte stále je v bezvedomí. Je šanca, že sa nepreberie. A pravdepodobne mu nájdeme inú izbu."

,,Nie!" skríkne Harry. ,,Ja ho potrebujem, prosím, neberte mi ho," roztrasie sa mu hlas a zúfalo pozrie na muža pred ním. ,,Ja na neho dozriem, sľubujem."

,,Dobre teda. Ale bude musieť na testy ešte. Keď sa preberie, tak pôjde," povie ticho lekár. ,,Dúfajme len, že je zdravý, až na to, čo si urobil, inak neviem neviem.... Bude to komplikovanejšie." Odíde.

,,To nie," zloží si tvár do dlaní Harry a nasadí si rúško. Chce sa vykradnúť za mladým Tomlinsonom, no vo chvíli, ako otvorí okno, sa ozve zvonenie mobilu. Louisovho.

Uvidí na ňom meno: Niall. Chvíľu zaváha a potom zruší hovor. No Niall sa nevzdáva a keď sa to zopakuje trikrát, Harrymu dôjde trpezlivosť a zodvihne to.

,,LOUIS TOMLINSON! Prečo mi sakra neodpovedáš?" zakričí mu do telefónu Louisov kamarát. Harry takmer pustí mobil z ruky, tak sa zľakne.

,,Tu je Harry. Louis sa pokúsil... No... Tak trochu podrezať," povie zelenooký zavládne ticho. Desí ho to.

,,Čože?" zahľadí sa pred seba do prázdna Niall u seba doma a zalejú sa mu oči slzami. ,,Prečo? Ako? Kedy? Čo si mu urobil?"

,,Povedal som mu len, že ho nemám rád," povie Harry a pozrie na prázdnu Louisovu posteľ. ,,Chýba mi tu. Je tu naozaj nuda."

,,A žije?" ignoruje Niall Harryho trápne reči. Harry sa nadýchne a zvažuje, či povedať pravdu. No potom, potom sa prikloní k lepšej možnosti.

,,Áno, žije. Už sa aj prebral, no je unavený, stratil celkom veľa krvi..." zaklame. Na konci sa mu roztrasie hlas a po tvári mu stečú slzy. Čo sa to s ním deje? Nikdy kvôli nikomu neplakal.

,,Pozdravíš ho odo mňa?" spýta sa prosebne Niall, no Harry ani nestihne odpovedať, lebo do izby vojdú zdravotníci s Louisom na nosítkach. Jeden drží ešte infúziu.

,,Čo sa deje?" zruší hovor a zahľadí sa na bledú Louisovu tvár. Nehybne leží a vlasy mu odstávajú na všetky strany. Harrymu stisne srdce pri tom pohľade.

,,Ďalší prípad, neprežil by to, kebyže dostane koronu. Máte prísny zákaz vychádzania, a ak sa dozvieme, že ste ho porušili, tak pokuta vás neminie. Ohrozíte svoj a jeho život," zamračí sa mladá žena na zelenookého.

Ten prikývne a skloní sa k Louisovi. ,,Budeš v poriadku. Dozriem na teba... Lou," zašepká a opatrne ho pohladí po vlasoch. Rýchlo ju potom stiahne. Nechce ho nakaziť.

,,Dobre, už musíme ísť," povie trochu nespokojne zdravotníčka a Harry s Louisom osamejú. Harry sa rozplače. Kebyže nie je debil, Louis je teraz v poriadku, smejú sa spolu a robia normálne veci, ako normálni ľudia, ktorí sú zatvorení v jednej izbe v karanténe, aby nerozniesli koronavírus po svete.

Ale čo robia normálni ľudia v karanténe? V tomto bol ich problém, ani jeden nebol úplne normálny. Louis bol svojský, drzý a rozkošný idiot, ktorý sa dostával Harrymu nepríjemne hlboko pod kožu a mieril si to rovno k jeho srdcu.

A Harry... Ten mal rád zábavu, nehľadal nič vážnejšie, no momentálne mu hlavou behajú predstavy o tom, ako by trávil čas s Louisom, ako jeho priateľom. Je to naozaj zlé, poznajú sa ledva päť dní.

,,Harry?" ozve sa tichý hlas, ktorý by spoznal teraz aj o polnoci. Patrí modrookému brunetovi, ktorý leží pri ňom s obviazanou rukou a unavenou vyblednutou tvárou. Prednedávnom ho zachránili spod rúk smrti.

,,Louis, som tu. Som s tebou. Spi prosím. Neopustím ťa," povie Harry a vykašle na sa na hygienické opatrenia a vlezie si k Louisovi do postele. Objíme ho okolo pása a menší sa k nemu natisne ešte viac.

,,Nikdy?" zašepká po chvíli roztraseným hlasom Louis a na Harryho tvári sa objaví široký úsmev.

,,Ani po mojej smrti, Lou," povie a zaborí si tvár do Louisových strapatých neumytých vlasov. Sú trochu špinavé od Louisovej krvi, ale nevadí mu to. Vdychuje vôňu modroočkovej krvi a samotného muža, ktorý zatvorí spokojne oči a upadne do ríše snov.

Harry pritisne svoje pery na Louisove čelo a zdesí sa nad tým, aké ho má horúce. ,,Lou?" priloží mu k nemu ruku a hneď vystrelí do stoja. ,,Sakra!" natiahne sa po teplomer a zmeria Louisovi teplotu.

,,Tridsaťosem!" zdesene sa rozbehne k lekárničke a vyhrabe odtiaľ lieky na zníženie teploty a donesie čaj. ,,Lou, Lou, vstávaj!" zatrasie menším, no ten nereaguje. ,,Sakra, Louis, zobuď sa!" Modré oči na neho zdesene pozrú a on mu strčí do ruky tabletku.

,,Daj si to a zapi to! Hneď!" prikáže mu Harry a Louis ho mlčky poslúchne. V tejto chvíli by aj skočil z okna, kebyže ho o to zelenooký požiada. ,,Šikovný," pohladí ho po vlasoch. ,,Poď sa umyť, zlatíčko."

Louis sčervená nad tou prezývkou, no hneď ho vytiahne jeho spolubývajúci na nohy, takže nemá čas na to poukázať a byť nadšený z toho, ako ho to Harry nazval.

,,Vlez si do sprchy, dám ti súkromie," povie ticho Harry a postaví sa k nemu chrbtom. Louis sa začervená, keď si predstaví, ako by to mohlo skončiť, kebyže s ním ide Harry do sprchy a... Nie. Nemôže na to myslieť.

,,Ďakujem," trochu sa usmeje a vyzlečie sa trasúcimi sa rukami. Je mu neskutočne zle a je pre neho ťažké udržať sa na nohách. Zaborí si tvár do dlaní. ,,Harry, pomôžeš mi, prosím?" povie zahanbene.

Harry sa otočí a uvidí bledého Louisa, ako sa trasie so sklenenými očami značiacimi, že nie je v poriadku. Najviac ho zaujme však dolná časť jeho tela, no hneď sa spamätá a pomôže Louisovi do sprchy. Jemne ho pridržiava a začne ho sprchovať.

Umyje mu z vlasov krv, starostlivo dáva pozor na to, aby nenamočil obväz chrániaci Louisovu krehkú ruku a usmieva sa pri tom. ,,Budeš v poriadku, ver mi."

A vtedy sa to stane. Ich pery sa spoja. Harry privrie oči a prehĺbi ich bozk tým, že rozpohybuje pery proti Louisovým. Ten sa však placho odtiahne a pokrúti hlavou. Harrymu to nevadí, aj tak nemieni mať teploty aj on.

Čo však, ak má Louis koronu? Na toto teda nemyslel a teraz má riadny problém... Mal to hneď ísť nahlásiť a nie sa bozkávať... Môže ho to stáť život.