Quarantine l.s.

Druhý deň

,,Vstávaj, Lewis," zašepká Harry do ucha Louisovi a zasmeje sa, keď sa modroočko pretočí na druhú stranu a zamrmle si niečo. ,,Vstávaj, Lewis!"

,,Ja chcem ešte spať, Harry..." zamrmle Louis a po dvoch sekundách vyskočí. ,,Choď ďalej dokelu!" Vytiahne dezinfekciu a polovicou vystrieka seba a potom aj Harryho.

,,Ja len, že už je jedenásť hodín, Lou," povie Harry a pokrčí plecami. ,,V noci som ťa musel preniesť do postele, zaspal si vonku..."

,,Prečo to robíš, Harry?" zamračí sa Louis. Mal ho nechať spať na balkóne, jemu tam bolo úžasne...

,,Pozri, išli sme na to riadne zle, a tak by sme mohli začať odznova," povie Harry váhavo. Nevie, či Louis o to bude stáť.

,,Fajn. Ale nie som žiaden Lewis, dobre? Žiadne dotýkanie sa a budeš odo mňa tri metre. Ani o centimeter bližšie. Keď budem mlčať, nebudeš hovoriť," začne si Louis určovať pravidlá.

,,Dobre, tak inak, LouLou," pokrúti hlavou Harry. ,,Dva metre a rozprávať budem. Nudím sa a je to jediná vec, čo sa dá robiť. Nemáš nejakú spoločenskú hru?"

,,Mám Človeče," zamrmle Louis. ,,Chceš si zahrať? Ale ešte predtým tu máš dezinfekciu a rukavice. Pre každý prípad." Harry prevráti očami, no vezme si od Louisa veci.

,,Ďakujem," usmeje sa, keď si navlečie na ruky rukavice. Pozoruje Louisov zadok, na ktorý má vynikajúci výhľad vďaka tomu, ako sa nahol ku kufru na zemi.

,,Farba?" spýta sa Louis a Harry bez zamyslenia vyhŕkne: ,,Zelená!" Louis sa usmeje a podá mu zelené figúrky. Sebe vezme modré.

Postaví figúrky na svoje miesto a hodí kockou. Ani nepočká, kým si Harry sadne. Spokojne posunie figúrku o päť políčok. Harry sa len uškrnie, keď hodí šesť a potom ďalších šesť. Jeho nadšenie však schladí jednička.

Louis sa zamračí a s tichým zamrmlaním o pomoc hodí kockou. ,,Štyri!" vykríkne a posunie sa o toľko.

,,Päť, LouLou," usmeje sa Harry a postaví si figúrku za Louisovu. Louis sklamane posunie figúrku o jedno políčko. Harry hodí kockou a... Šesť! Predbehne Louisa o šesť políčok, keďže hodí potom aj dva.

,,Mám nápad," povie a usmeje sa. ,,Čo keby sme si dali súťaž? Ten, kto vyhrá si bude môcť robiť čo chce." Louis pokrčí plecami, lebo je mu to jedno. Nevie totiž, prečo to Harry navrhol.

Hodí kockou a presunie sa o tri políčka. A tak hrajú, keďže nemajú čo iné robiť. Ako prvý sa domov dostane Louis, keďže sa mu podarilo Harryho vyraziť.

Zelenoočko sa nenechá zahanbiť a onedlho nasleduje Louisov príklad, no Louis má riadny náskok. Nepáči sa mu to, on si chcel robiť čo chcel... S Louisom...

Modroočko však hneď po tom, ako Harry dorazil prvou figúrkou do bezpečia, dorazil svojou druhou tiež. Harry zanadáva, keď onedlho Louis vôjde do domčeka aj treťou figúrkou, zatiaľ čo on má len jednu.

Odkedy vyhlásil súťaž, prestalo sa mu dariť. Niekto tam hore má asi veľmi rád Louisa. Po ďalších niekoľkých minútach však nakoniec aj tak zvíťazí, čo mu urobí naozaj neskutočnú radosť.

,,Pamätáš sa na našu dohodu, Lou?" usmeje sa na Louisa a ten preglgne, lebo si všimne v zelených očiach záblesk niečoho nebezpečného.

,,P-pamätám," prikývne váhavo a zelenoočko sa len uškrnie. Zahľadí sa modroočkovi do jeho nádherných očí a zašepká: ,,Lenže ja chcem, aby som si mohol robiť, čo chcem s tebou."

Louis zažmurká a vydesene sa odtiahne. Toto teda vyhral, vážne. Má vedľa seba nejakého úchyláka, ktorý ho tu chce znásilniť. Potlesk, Lou, to sa ti teda podarilo.

,,A... Čo tým myslíš?" zašepká po chvíli, keď sa upokojí dostatočne na to, aby mohol povedať týchto päť slov. Krátke, krátke, krátke, dlhšie...

,,No, pravdupovediac ani neviem. Proste mi dovolíš sa k tebe približovať, to stačí," povie Harry a pomyslí si: 'Nateraz.' Modroočko pred ním na chvíľu zaváha, no potom prikývne.

,,Fajn. Ale nič viac, sľubuješ?" pozrie vážne na Harryho a ten prikývne, no v duchu sa uškrnie. 'To ti sľúbiť nemôžem...' pomyslí si. ,,Dobre teda, idem na balkón. Neruš ma."

Zelenoočko zamyslene prikývne a vyberie sa umyť sa, lebo nič iné na práci nemá a navyše bol blízko pri Louisovi. Niežeby sa koronavírusu bál, no istota je istota a nerád by to všetko pokazil. Teraz má Louisa tam, kde ho chcel mať a to sa mu páči.

Síce ešte nie je pod ním, ako to pôvodne chcel, no vie, že s týmto modrookým a malým stvorením pred ním to ľahké mať nebude a stačí ho len pohladiť proti srsti a príde o ruku.

Louis hľadí na zamračenú krajinu, ktorá je presným odrazom jeho nálady. Samá sivá, ponurá farba, ktorá nemá žiadne farby. Tak sa teraz cíti, lebo mu chýba jeho domov.

Postaví sa k zábradliu a skloní hlavu dole. Pozoruje ľudí, ako s rúškami na tvári prechádzajú okolo a smejú sa, niektorí nesú tašky s nákupom, iní zasa venčia psov.

To len on trčí s Harrym v jednej izbe a trpí. Niekto ho zozadu chytí okolo pása a natisne sa k nemu. Louis vie, kto to je, pretože jediný idiot v okolí je Harry. A navyše majú spolu izbu.

,,Harry?" zamračí sa na neho a menovaný si ho otočí tvárou k sebe. Zahľadí sa Louisovi do očí, keď sa však modroočko ani nepohne, tak pomaly spojí ich pery.

Na jeho prekvapenie Louis neprotestuje, len stojí a prekvapene hľadí pred seba. Ani nespolupracuje, čiže asi len spracováva, čo sa to deje.

Keď však pohne perami oproti tým Harryho, ktoré už teraz miluje, tak, ako ich majiteľa, Harry sa usmeje. Dosiahol, čo chcel. Aspoň kúsok z toho.

Chvíľu sa bozkávajú na balkóne a potom Harry natisne Louisa k stene a začne pracovať na niečom viac a to tak, že ho začne bozkávať aj nižšie. No Louis ho odtlačí a pokrúti hlavou.

Harry len niečo zavrčí a odíde, pričom zatvorí dvere. Modroočko za ním hľadí, celkom vydesený a nechápavý, so slzami v očiach a po lícach mu napokon aj jedna stečie. Nechápe, čo sa stalo.

Zelenoočko si ľahne znova do svojej postele a tvári sa, že žiaden Louis Tomlinson nestojí zatvorený na balkóne a netrasie sa od zimy. Nechápe, prečo to Louis urobil, no vie, že len tak to nebolo. Škoda, že on ho nemiluje.

_____
Tak, po dlhom čase...
Torinka