My Best Friend's Brother

02 - My Best Friend's Spy

Nato, že už bol september, dnes bol veľmi teplý a slnečný deň. Preto sa Zion a Nova rozhodli obedovať vonku na školskom dvore a nie vnútri v jedálni. Obaja si užívali pravdepodobne jeden z posledných slnečných dní, keďže ich oblasť bola známa hlavne daždivou jeseňou.

Blondínka mala ako vždy navarený dobrý obed od svojej mamy a čiernovlások si zo zvyšných peňazí, ktoré mu ostali z letnej brigády, ktorá pozostávala z kosenia trávnika pani Arthurovej, kúpil bagetu z automatu.

Zion celý deň počúval o nadchádzajúcom rande, ktoré mala mať jeho najlepšia kamarátka dnes večer s Jakom. Bol rád, že je šťastná, ale stále sa nemohol zbaviť pocitu, že Jake nie je práve tá najlepšia spoločnosť. Nie, žeby sa jej to chystal povedať. On len dúfal, že to možno pochopí aj sama.

Obavy o Novu neboli jediné, čo okupovalo jeho myseľ. Felixove slová z včerajšieho večera mu nedovolili na celú noc zažmúriť oka a dnes ráno, keď viezol jeho a Novu do školy s ním nemohol nadviazať očný kontakt bez toho, aby sa nezačervenal. No najhoršie natom bolo, že Felix sa tváril akoby sa nič nestalo. Vlastne sa ani nestalo. Alebo stalo? Bol to iba nevinný kompliment, nie?

„Nova?" prerušil jej bezcieľne bľabotanie o Jakovi.

„Nfo?" konečne si vložila do úst prvé sústo kuracích cestovín, keďže doteraz jej ústa boli zamestnané rapotaním.

„Čo to znamená, keď ti chalan povie, že si rozkošný?" musel sa jej to opýtať, predsalen ona mala viac skúseností s chlapcami ako on. Oveľa viac, keďže on v podstate žiadne nemal.

„Niekto ti povedal, že si rozkošný?" zajasala, jedlo opäť zabudnuté.

Zion neodpovedal, len zakýval hlavou na súhlas.

„Kto!?" zapišťala radostne.

„Um, nepoznáš ho." rozhodne jej nepovie, že to bol jej brat. Ktovie ako by to bolo dopadlo.

„Nepoznám? Poznám všetkých tvojich kamarátov z vašej štvrte." zamračila sa.

„Tohto nie," zakrútil hlávkou, „je tu nový."

„Uhum." pritakala mu, očividne mu neveriac ani pol slova. „A v akej situácii ti to povedal?" rozhodla sa zanalizovať situáciu.

„Akože v akej?" nechápal, čo tým myslí.

„Či ste boli sami, keď ti to povedal," začala menovať, „či ti to povedal kvôli niečomu konkrétnemu?"

„Aha hej, boli sme sami." pritakal.

„A?" zdvihla naňho pravé obočie, keď nepokračoval.

„A neviem." mykol svojimi malými plieckami. „Proste sa na mňa pozrel a povedal to."

„Tak sa mu páčiš." víťazne prehlásila so všetkou istotou.

„Nie." opäť zakrútil hlávkou, pokrytou hustou kšticou čiernych pramienkov.

„Ako to myslíš, že nie?" pozrela naňho ako na blázna.

„Že nie." povedal prosto.

„Nechytám sa." teraz už bola zmätená.

„Nie je na chlapcov." objasnil hlavný dôvod, prečo je taký zmätený ohľadom celej tejto situácie.

„Očividne je, keď s tebou flirtoval." prekrútila svojimi zelenými očami a na vidličku si napichla ďalšie sústo cestovín.

„Ver mi, nie je." aj on zahryzol do šunkovej bagety a nenápadne stočil svoj čokoládový pohľad na druhú stranu dvora. Tam stál Felix so svojou partiou lakrosových spoluhráčov, opierajúci sa o stenu školy s cigaretou v ústach. V momente ako sa ich pohľady spojili, mladší chlapec sčervenal a ten svoj opäť presunul na svoju kamarátku. „A neflirtoval so mnou."