My Best Friend's Brother

11 - My Best Friend's Hangover

••••Na fotke  je nová postava, Drake••••

•••••••••••••••••••••••••

Z pokojného spánku ho prebralo silné žlté svetlo, ktoré sa nevedno ako zrazu predralo do tmavej miestnosti. Zion, ktorý si práve uvedomil, že slnečné lúče sú jeho posledným problémom nespokojne zamrnčal a oboma rukami chytil svoju treštiaciu hlavu. Keď sa mu konečne podarilo zvyknúť si na zmenu svetla, pomaly sa posadil. Alebo aspoň sa o to pokúsil. Po svojom druhom neúspešnom pokuse to vzdal a radšej ostal ležať, rozhodnutý zistiť kto ho prebudil zo sladkého spánku, v ktorom sa necítil tak mizerne.

Opatrne otočil hlávkou smerom kde začul jemný šuchot, zazrúc Felixov vypracovaný chrbát. Dych sa mu zadrhol v hrdle, keď jeho mysľou prebehli spomienky zo včerajšieho večera. Z úst sa mu vydral akýsi zvuk, ktorý pripomínal plač mačaťa, a tým upútal pozorosť staršieho chlapca.

,,Vyspatý?" spýtal sa Felix bez známky pobavenia.

,,Umm, bolí ma hlava..." zamrmlal potichu odpoveď.

,,Nabudúce si teda rozmyslíš, či budeš toľko piť." dal mu najavo, že ním nie je nadšený, ale aj tak mu podal pohár s vodou a tabletku na bolesť hlavy.

Čiernovlások potichu poďakoval, zahanbený svojím predošlým chovaním. Netušil, čo sa v ňom včera v noci porobilo, ale Felixovo komandovanie ho neskutočne štvalo a predtým než si to stihol uvedomiť pil shot za shotom, pivo za pivom až po kým sa neocitol na tanečnom parkete, lepiaci sa na hnedovlasého chlapca po zvyšok večera. Zato sa hanbil asi najviac. Pamätal si, že Felix ho neodstrčil a taktiež si pamätal, čo sa odohralo v kuchyni predtým než sa tak strašne opil, ale nemal v pláne to so starším riešiť. Bolo to až príliš trápne. Radšej počká kým to spomenie on. 

Tak sa však nestalo. Po raňajkách vo Felixovej izbe doprevádzaných trápnym tichom mu starší zavelil dať si sprchu s tým, že o pätnásť minút odchádzajú. Zion síce netušil kam, ale otázky, ktoré by mohli ešte viac zhoršiť Felixovu náladu si radšej nechával na potom.

Po rýchlej sprche sa obliekol do oblečenia, ktoré mu nachystal Felix. Nechal preňho jeho staré sivé vyrastené tepláky a biele tričko s logom nejakého basketbalového tímu, ktoré mu bolo príliš veľké. Veľmi to však neriešil a lem trička si zauzlil okolo pása, dajúc si ešte ponožky a tenisky. Po hnedovlasom chlapcovi v dome nebolo ani stopy, z čoho Zion usúdil, že asi bol už v aute.

Felix však aute nebol, bol skôr pri ňom. Presnejšie sa oňho netrpezlivo opieral, čakajúc už dlhšie ako bol stanovený čas. No však pri pohľade na Ziona oblečeného v jeho obrovskom tričku si chvíľu myslel, že sa neudrží. Včerajšie udalosti zatiaľ nespomenul, rozhodnutý mladšieho chlapca vytrestať za nezodpovedné požitie alkoholu, a preto teraz pri pohľade naňho mal čo robiť, aby po ňom nevyštartoval a nevzal si ho priamo na kapote auta. Vedel ale, že najlepším trestom nebude poúčanie, rozhodnúc sa pre starú dobrú ignoráciu. Videl na mladšom, že sa cíti previnilo a mohol len dúfať, že to nebolo kvôli tomu čo sa medzi nimi odohralo.

Mladší sa cestou odhodlal opýtať kam idú, na čo mu starší znudene odpovedal, že k Deanovi. Nepáčila sa mu napätá atmosféra, ktorá medzi nimi panovala. Určite by bol radšej keby naňho Felix nakričí alebo mu začne kázať ako neadekvátne sa choval, ale toto? Z tohto bol zúfalý a nemal ani najmešie tušenie ako dať situáciu do poriadku.

Po najdlhšej jazde ich životov, ktorá v skutočnosti netrvala viac ako desať minút, obaja vystúpili z auta a bez slov sa vybrali do domu, v ktorom to vyzeralo, že vybuchla atómová bomba. Pred domom na dvore boli porozhadzované plastové poháre, prázdne fľaše od alkoholu a Zion dokonca zazrel nejaké tie zvratky v záhone. Pri myšlienke nato ako to vyzerá vo vnútri ním prešiel mráz a ustupúca bolesť hlavy sa mu opäť dala poznať. Dnes to bude ešte dlhý deň...