My Best Friend's Brother

08 - My Best Friend's Same Problem

Je taká nádherná. Tie jej vyperoxidované blond vlasy. Tie jej smaragdovo zelené oči. Tie jej plné pery. Nehovoriac o jej dokonalej postave tvaru presýpacích hodín. Nova je proste dokonalá.

Rozplýval sa Stevie nad dievčinou počas obedovej prestávky. Nova dnes obedovala so svojimi kamarátkami, čiže pri stole sedel len so Zionom. Sedel tam síce s ním, ale jeho prítomnosť nevedomky ignoroval. Zasnene sledoval ako sa dievča na niečom smeje a pritom si hádže do úst solené chipsy.

Zion už zvyknutý na tento druh správania sa mu ani nesnažil niečo hovoriť. Ďalej jedol jablko, ktoré dostávali v jedálni všetci študenti zadarmo. Riaditeľka školy si myslela, že tak podporí zdravú stravu študentov, čo Zion so Steviem využívali veľmi často, keďže neraz sa stalo, že nemali čo jesť.

Chlapec s pieskovými vlasmi si spokojne povzdychol, keď si Nova vyzliekla svoj levanduľový sveter, a tak odhalila svoje tenké biele tielko. Keď vravel, že Nova je dokonalá, myslel to tak, že je dokonalá úplne všade.

Z jeho zasnenia ho napokon aj tak vytrhol jeho najlepší kamarát: „Prestaň konečne zízať. Je to strašidelné."

„Je to rovnako strašidelné ako keď ty zízaš na Felixa." odbil ho.

„Ja naňho nezízam." nafúkol líca.

„Uhum." obaja vedeli, že to nie je pravda.

Zion len prekrútil očami a radšej sa ďalej venoval svojmu napoly zjedenému jablku. Po pár minútach sa ale opäť ozval, keď uvidel postavu, ktorá sa blížila k ich stolu: „Umm, Stevie?"

„Nfo?" ústa mal plné jablka.

„Myslím, že toto je pre teba." ukázal prstom na postavu, ktorá zastala za Stevieho chrbtom.

Stevie sa teda zmätene otočil, a keď uvidel kto za ním prišiel jeho zmätený pohľad sa zmenil na otrávený. „Čo chceš, Dean?"

„Sedieť s tebou." zaškeril sa.

„Nie." zamietol okamžite.

„Prečo nie?" jeho úsmev opadol.

„Pretože si otravný." ozval sa tentoraz Felix, ktorý práve prišiel a sadol si vedľa Ziona.

„Musíš jedným byť, aby si spoznal ďalšieho." uškrnul sa na svojho najlepšieho priateľa, a to ako mu on ukázal prostredník, ignoroval. „Aj tak si sadnem."

„Fajn, tak ja pôjdem." postavil sa Stevie.

„Počkajpočkaj!" chytil jeho pažu, „Neprichádzam len tak, nesiem úplatky."

Stevie na Deana prižmúrene pozrel, ale napokon sa aj tak spýtal: „Čo máš?"

Starší chlapec s čokoládou pleťou sa radostne usmial a z batohu vytiahol jahodový cupcake.

„To je všetko?" cupcake si vzal a opäť si sadol na svoje miesto.

Dean sa zasmial nad jeho nevrlosťou a z oného batohu ešte vybral banánové mlieko.

Stevie si aj túto pochúťku vzal a spokojne sa do toho pustil, úplne zabudnúc na jablko.

Zatiaľ čo medzi Deanom a Steviem panovala táto nevinná škriepka, Felix dal polovicu zo svojho obeda Zionovi, aj napriek jeho protestom. Mladší mu napokon zmierený poďakoval a do obeda sa veselo pustil.

Modrooký druhák v rýchlosti dojedol jahodovú lahôdku a bez toho, aby si všimol, že mu na hornej pere ostal krém, si odpil z banánového mlieka.

Dean si však toto všimol a nemohol si odpomôcť, keď k nemu natiahol ruku a palcom mu krém z pery zotrel. Z inštinktu si palec napokon aj oblízal.