I LOVE him? 2

1. KAPITOLA

(Tak 14:13 ospravedlňujem sa za meškanie, užite si čítanie 💜)

Flashback
Stroj na meranie tepu sa začal zrýchľovať a ona začala pomaly zatvárať oči. Rýchlo som vybehol na chodbu a kričal na hocijakých doktorov. Hneď tam išli a mňa už dnu nepustili.
Sadol som si na stoličku v čakárni ku chalanom.
,,Všetko je to moja vina! Za to môžem ja! Mohol som ju ochrániť, ale nebol som tam!" Slzy nabrali na rýchlosti a chalani ma upokojovali, ale nepomáhalo to, mal som hlavu zaborenú vo svojich dlaniach, ktoré začali byť chladné.
,,Jungkook to nie je tvoja chyba, ale vôbec." Povedal súcitne Taehyung
,,Podľa mňa niekto, vedel, že je sama. Vždycky sa dejú divné veci, keď je sama." Povedal zamyslene Namjoon.
,,Pán Jeon?" Volala sestrička, ktorá mi už bola známa.
,,Áno?"
,,Môžte ísť za Jane, ale nie na dlho."
,,Ďakujem."
,,Vyzerá byť trochu zmätene."
Srdce mi začalo byť rýchlejšie, pozrel som sa na chalanov a tých to tiež prebralo. Otvoril som nervózne dvere. Oblial ma nepríjemný studený pot.
,,Ahoj Jane, už ti je lepšie?"
,,Prepáč a ty si kto?"
Jane pov.
Poobzerala som sa okolo seba vyzeralo to na 15 niečo hodín. V tom vošiel do miestnosti chalan, moje srdce bilo o sto šesť, akoby ho poznalo? Ale moja hlava, nepoznala...
,,Ako kto som?" Spýtal sa nervózne
,,No kto si? Nepoznám ťa."
,,Jane, ja viem, že mi chceš zlepšiť náladu, ale nie takto."
,,Myslím, že sme sa nepochopili."
,,Takže to myslíš vážne?" Začal byť zmätený ako ja
,,Mám ti to napísať?"
,,Takže ty vôbec nevieš kto som?"
,,Nie, ale počkaj, tuším, mmmm Jungkook?"
,,Áno." Povedal nadšene
,,Ako dlho som spala? Ak vieš."
,,Od včera večera."
,,Ahoj, ako sa máš?" Povedala sestrička, ktorá vošla dnu
,,Jungkook, mohol by si nás nechať osamote?" Poprosila som ho
,,Samozrejme" Povedal smutne a odišiel
,,Sara, kto to je? Ako som sa sem dostala? Čo tu robím?"
,,Kľud, mala si úraz hlavy."
Prisadla si ku mne a chytila ruku.
,,Veľmi sa nepoznáme, ale som tu pre teba, takže keby si niečo potrebovala tak ti rada pomôžem. Ten kto tu bol je tvoj priateľ, úprimne ťa miluje, dávnejšie sme sa o tom rozprávali. Ja viem, že teraz je to zvláštne ti to povedať, ale musíš mu veriť a aj jeho kamarátom. A to čo sa ti stalo ti povie najbližšie on. Ako si na tom s pamäťou?"
,,Poznám ľudí podľa mena, ale nepoznám ich, nepamätám sa ako sa správali, aké máme zážitky, spomienky, nič, ale spomínam si na detstvo."
,,Áno, je to možné, keďže máš zázrakom, len, čiastočný výpadok pamäte."
Pomaly sa postavila, podala mi jej číslo. Vo dverách som ju zastavila.
,,Vráti sa mi niekedy pamäť?"
,,Je to možné, ale nie isté."
Ako odišla, hneď vošiel do miestnosti Jungkook, hrial ma pri srdci, lebo je to očividne môj priateľ, bol pekný, kto by to popieral. Bol taký badboy, na prvý pohľad, ale citlivý vnútri.
Prišiel ku mne a opäť ma chytil za ruku.
,,Pamätáš si kto si?"
Začala som si spomínať, na všetko s detstva, malé odseky prítomného života, ale jeho som nikde nevidela.
,,Jane?"
Jemne ma začal hladiť a ukľudňovalo ma to.
,,Som s nejakými chalanmi menom EXO a oni vás nenávidia, vy ste BTS, a prečo vás nenávidia, si neviem spomenúť. Choď preč kým prídu." Povedala som zmätene, sama som sa nevyznala vo vlastných myšlienkach.
,,Jane, nie, odišla si od nich lebo proste sme sa začali mať radi a keď si im oznámila náš vzťah, vyhodili ťa. A teraz bývaš u nás a už si s nami, v bezpečí."
,,Nie, to by nespravili." Predsa poznám sa s nimi dlhé roky to by neurobili.
,,Keby nie, miesto mňa by tu sedel niekto iný."
Mal pravdu.
,,Čo sa mi stalo?"
,,No keď, sme odišli tak si ostala sama, neviem čo si robila, ale sama by si si toto nespravila. Spadla si zo schodov a udrela silno hlavu, keď sme prišli tak si bola v mláke krvi. Stratila si jej celkom veľa. Všetko toto je moja vina, keby som neodišiel tak, tak by sa nič nestalo. Prepáč, že som ťa sklamal."
Dal mi ruku preč a začal plakať.
,,Prosím neplač."
Dala som mu ruku do vlasov a začala som sa s nimi hrať.  Prehrabovala som ich sem a tam, hľadela som ho. Mal ich také jemné, moja ruka už bola zvyknutá na ten cit a videla som, že sa pousmial.
,,Posledné slová kým si neprišla o pamäť boli milujem ťa najviac na svete dúfam, že to vieš." Pozrel sa na mňa a čakal aká bude moja reakcia.
,,Jungkook, nepamätám si na teba, ale poznám seba, takže keď som to povedala tak to tak aj zrejme bude."
,,Cítiš stále niečo ku mne?"
,,Moje srdce ma ťahá k tebe, ale hlava zastavuje. Som s toho všetkého mimo."
,,Chápem." Povedal sklamane
,,Ale neber to zle. Predsa na tebe niečo bude, keď som ti také niečo povedala, aj keď som stratila čiastočne pamäť, nie celú a viem, že toto som nikomu nepovedala. Mrzí ma to aj za teba aj za mňa, že si nič nepamätám, ale," skočil mi do reči.
,,Nič nie je stratené." Dokončil to, nad týmto som sa musela pousmiať.
,,Ako dlho sme spolu?"
,,Týždeň a tri dni, ale povedala si, že to je ako niekoľko mesiacov."
,,Aha."
Niekto zaklopal na dvere a vošla Sara.
,,Prepáč, ale už budeš musieť ísť."
Pozrel sa na mňa a videla som, že chcel niečo spraviť, ale nie.
,,Tak ahoj." Povedal smutne
,,Ahoj."
Odišiel a ja som si vydýchla, bola si pri ňom celkom nervózna.
,,Čo je?" Spýtala sa ma Sara
,,Ale nič, som unavená."
,,Chápem, tak sa dobre vyspi, zajtra by si sa mohla ísť prejsť. Teda ak ti bude lepšie."
,,Dobre."