I LOVE him? 2

6. KAPITOLA

Jane pov.
Pohladil ma po líci a odišiel.
Je tak starostlivý!
Už viem, prečo s ním chodím.
Ale na druhú stranu mi príde veľmi tajomný, určite o ňom neviem všetko, to je logické, ale mienim o ňom zistiť čo najviac, som na to až príliš zvedavá a celkom ma to trápi.
Ale na neviem akú stranu sa aj bojím, že mi klame a chce ma pre niečo využiť, aj keď na to nevyzerá, ale predsa ho nepoznám...
Jungkook pov.
Keď som prišiel domov, tak všetci za mnou prišili.
Jin: ,,Tak ako?"
Jimin: ,,Kedy ju pustia?"
Tae: ,,Niečo nové?"
Namjoon: ,,Už jej je lepšie?"
Jennie: ,,Ako sa má?"
Jk: ,,Je jej dobre, zajtra ju pustia a pozdravuje vás." Povedal som s povzdychom
Jin: ,,Čo je?" Spýtal sa ma Jin so smutným výrazom, s pohľadom do mojich očí
Jk: ,,Nepamätá si, že je v nejakej mafii a neviem ako jej to mám povedať. Keď som jej povedal, že mojich rodičov zabila mafia, tak povedala, že nechápe ako tý ľudia môžu zabíjať, pričom ona je sama taká."
Sadol som si už na gauč, lebo ako som tak rozprával a počúval seba zároveň, tak mi bolo s toho smutno aj za Jane.
Jin: ,,To bude možno problém, ale je rozumná."
Namjoon: ,,To sa vysvetlí."
Jk: ,,Je teraz trochu iná. Taká nevinná, nechápavá a zároveň akoby som ju nepoznal. "
Jin: ,,Však ona sa po chvíli oťuká, však nás nepozná, tak samozrejme, že nebude hneď prívetivá, ani nejak výrečná, to musíš pochopiť."
Jk: ,,Však jasné, že áno, len ma to trápi."
Zaboril som si hlavu do dlaní a už som neudržal tie slzy, tak mi pár stieklo do dlaní.
Suga: ,,Ale Jungkook neplač, neboj sa všetko bude dobré."
Jk: ,,A ak nie?"
Tae: ,,Treba byť pozitívny, si pre ňu najbližší človek, nám nebude tak rýchlo veriť ako tebe alebo Jennie."
Všetci prišli ku mne a objali ma.
Jk: ,,Som rád, že vás mám."
Namjoon: ,,Vždy tu budeme pre teba."
Jk: ,,Mrzí ma, že si nič nepamätá, všetky spomienky, krásne chvíle, sú, preč. Teda okrem jednej spomenula si na naše prvé stretnutie, v uličke."
Jennie: ,,Aww, to si aj ja pamätám, keď prišla domov, bola taká rozladená s toho, celú hlavu si jej poplietol."
Jk: ,,Som vinný." Zasmial som sa
-
Chalani po chvíle zapli telku a zapli komédiu, kvôli mne.
Lebo pri horrore by som sa nemal s kým túliť, teda nie s kým by som chcel a pri romantickom filme by som sa tuším zosypal, na akčné sme nemali náladu. Akčný film prežívame vo vlastnom živote.
Ako sme tak pozerali film, tak Namjoonovi niekto zavolal.
Namjoon: ,,Chalani musíme ísť."
Tae: ,,A kam?"
Yoongi: ,,Ja chcem vedieť ako to skončí."
Namjoon: ,,Máme ísť niečo vyzdvihnúť. Jimin ty tu ostaneš zo Jennie a Jungkook, ty tu tiež ostaň."
Jk: ,,Prečo?"
Namjoon" ,,Nevyzeráš vo svojej koži a nechcem aby sa ti niečo stalo."
Jk: ,,Ale ja chcem ísť."
Namjoon: ,,Prosím ťa, ostaň tu."
Jk: ,,Fajn."
Bože ja som okey, nič mi nie je, som len trochu unavený, nič viac...
O chvíľu odišli a ja som išiel do pivnice si zastrieľať, však čo už tu mám robiť, musím sa nejako odreagovať.
Jimin pov.
Kým Jungkook dole strielal, tak som chcel ísť s Jennie na vec, ale v tom niekto zaklopal na hlavné dvere, ako fakt?!
Tak som išiel dole a bola to, Sage???
,,Ahoj?"
,,Ahoj. Dozvedela som sa čo sa stalo s Jane, to ste mi ani jeden nemohli povedať?!"
,,Prepáč a od koho si sa to dozvedela, keď nie od nás?"
,,No písala mi."
,,Kto?"
,,No Jane."
,,Aha a čo všetko ti napísala?"
,,To je jedno."
,,Není."
,,Môžem prosím za Jennie?"
,,Dobre."
Zrazu počula výstrely, do riti, Jungkook.
,,Čo to je?!"
,,Ale nič."
,,To akože počujem len ja?!"
,,Nie ukľudni sa!" Zvrieskol som do nej
,,Tak čo to je?"
,,Nechaj tak."
,,No nie, počula som výstreli, vy máte zbrane?" Začala sa klepať od strachu, čo jej mám povedať, nemôžem jej povedať, že robíme v mafii, no teda raz sa to dozvie, ale nie teraz.
,,Jennie!!!"
Rýchlo zišla dole.
,,Čo je? Sage?"
,,Počula výstrely. A ja idem za Jungkookom, vy sa zatiaľ porozprávajte."
Ako som povedal tak som hneď išiel.
Jungkook, išiel znova vystreliť, vyzeral, že má celkom nervy.
,,Jungkook?"
Rýchlo sa otočil.
,,Čo?"
,,No hore je Sage."
,,Aha a?"
,,Počula to."
,,Raz by sa to aj tak dozvedela."
,,Jungkook, prestaň, áno raz sa to dozvie, ale nie teraz."
,,Fajn, mám riešenie, nech odíde."
,,Vidím, že si bez nálady, nechceš ísť niekde."
,,Kam?"
,,Do mesta?"
,,Radšej ako byť tu."
,,Dobre, idem sa ešte hore prezliecť a môžme ísť."
-
Pôvodne som ho chcel zobrať do klubu, ale asi by sa nahneval, alebo by nesúhlasil tak ako Jennie.
Jungkook pov.
Išli sme hore s pivnice a počkal som v obývačke kde boli baby.
,,Ahoj Sage."
,,Ahoj. Ináč kde je Tae?"
,,Išiel niečo vybaviť s chalanmi."
,,Ahaa."
Našťastie prišiel už Jimin s hora a ušetril nás trápneho ticha.
-
Prechádzali sme sa po meste a premýšľali čo ďalej.
,,No čo teraz?" Spýtal som sa
,,Neviem, pôjdeme niekam do baru?"
,,Poďme."
Jennie pov.
Keď ma Jimin zavolal tak som rýchlo utekala, hneď ako mi povedal, že: "Počula výstrely. A ja idem za Jungkookom, vy sa zatiaľ porozprávajte." Myslela som si, že ho zabijem, on to normálne nechal na mňa, nech jej to vysvetlím.
,,No čo to bolo?"
,,Ale Jungkook trénoval so zbraňou, lebo si niekedy dávnejšie spravil licenciu na poľovníctvo a s chalanmi mali v blízkej dobe ísť poľovať, tak cvičil." Čo som to povedala? Preboha chalani a poľovníci, hah, fajn predstava.
Zasmiala sa a mne sa trochu odľahlo
,,Takže, dole máte strelnicu?"
,,Menšiu?" Váhala som, nevedela čo povedať
,,Vidieť chalanov ako poľujú, tak to ma podrž." Začala chytať záchvaty smiechu a ja som sa musela pridať, jej smiech je háklivý a taktiež tá predstava ma rozosmiala
,,A ináč prečo si mi to nepovedala?"
,,To o Jane?"
,,Áno."
Sadli sme si na gauč.
,,Ani neviem, nechcela som to veľmi riešiť, prepáč. Ale som rada, že už to vieš."
,,Aha a ako je na tom? Vie jesť? A chodiť?"
Zasmiala som sa
,,Na čom sa smeješ? To nie je vtipné."
,,Ale je, prepáč, ona nestratila celkovú pamäť a aj keby tak by vedela chodiť a jesť. A stratila len časť pamäte, pamätá si ľudí po mene, pamätá si aj na detstvo, ale nepamätá si žiadne spomienky s nami, teda so mnou len detstvo."
,,Aha a videla si ju?"
,,Nie, bude to vyznieť divne, ale bála som sa."
,,Čoho?"
,,Ja neviem, proste vidieť najlepšiu kamarátku v nemocnici, ma proste desí."
,,Aha, myslím, že to nie je divné."
Objala ma, aj ja ju.
,,A ako to zobral Jungkook?"
,,Nechci vedieť."
,,Chceeem."
Zrazu prišli chalani s pivnice,  Jimin išiel hore a Jungkook si sadol k nám a pozdravil za Sage.
Onedlho prišiel s hora Jimin.
Postavila som sa podišla k nemu.
,,Kam idete?"
,,Do mesta."
,,Dobre, ale nie veľa piť, ak pôjdete."
,,Môžeš sa spoľahnúť."
Dal mi pusu na líčko a už ich nebolo.
Vrátila som sa k Sage.
,,Dáš si niečo na pitie?" Spýtal som sa
,,Čistú vodu prosím."
Išla som do kuchyne, nabrala vodu a vrátila sa k nej späť.
,,Takže?" Spýtala sa
,,Takže čo?" Nechápala som
,,Ako na to reagoval Jungkook?"
,,No, prvý deň, alebo večer sa opil a potom sa tu okrikoval s Jinom, trápi ho to, každý deň na to myslí. Však ja by som sa zrejme psychicky zrútila keby Jimin stratil pamäť."
,,To chápem, je mi to ľúto, ale vráti sa jej pamäť nie?"
,,No mala by sa po čase, ale nemusí a kto vie ako dlho môže trvať, čo Jungkook vravel, keď sa rozprával so sestričkou, tak mu povedala, že to môže trvať niekoľko týždňov, alebo mesiacov, alebo sa jej už pamäť vôbec nevráti."
,,Dúfam, že sa jej vráti čo najskôr."
,,To každý, aj konečne ju vidieť."
,,Kedy ju pustia?"
,,Zajtra pre ňu pôjde Jungkook."
,,Môžem prísť?"
,,Jasné."
,,A vlastne ako sa jej to stalo? To som sa zabudla spýtať."
,,Pravdepodobne sa sem niekto vlámal a sotil ju zo schodov. Ešte nevieme presne, dúfame, že si na to spomenie."