I LOVE him? 2

2. KAPITOA

Odišla a ja som sa konečne posadila, s toho ležania mi bolo horšie.
Položila som bosé nohy na studenú podlahu, až ma zatriaslo.
Pomaly som sa postavila a potočila sa mi dosť hlava, išla som padnúť, ale zachytila som sa o posteľ.
Pomaly, ale iste som prešla ku stoličke kde som mala veci, bol tam mobil, peňaženka a oblečenie.
Potrebovala som mobil, zobrala som ho a pobozkala, chýbal mi, je to môj teraz jediný, najbližší spoiler na môj život, ktorý si už bohužiaľ nepamätám.
No musela som ísť k oknu a zapozerať sa, mám veľmi rada západ slnka.

Aj keď to už bolo dávno čo odišiel, ten Jungkook bol stále dole s chalanmi pred nemocnicou.
Počkať raz, dva, tri, štyri, päť šesť a Jungkook.
Takže toto je BTS.
Aj keď som bola celkom vysoko, nebola som neviditeľná. Všimol si ma Jimin a milo zamával. Ostatný sa otočili a ja som s neistým úsmevom zamávala.
Všetci mi prišli tak milý.
Jungkook sa na mňa celý čas usmieval, vytiahol mobil z vrecka a ukázal naň. Začal tam niečo písať a prišla mi správa.
Rozsvietil sa mobil a toto  pozadí:
(Ale tak snáď si viete predstaviť ako to vyzerá na uzamknutej obrazovke.)

Milé pozadie, dala by som si, som celkom hladná a nevedela som si spomenúť na heslo.
Až po pár sekundách mi došlo, že mám aj na odtlačok.
Písal mi, Kookie? To je zrejme on a aj bol, mňa mal ako lásku, nad tým som sa pousmiala.
Kookie: Nevedel som, že sa už môžeš postaviť❤️
Kookie: A vidím ako sa usmievaš 😏
Láska: Noo, nechcelo sa mi ležať a chcem sa o sebe dozvedieť niečo viac
Kookie: Chápem, vždy si dostala čo si chcela 😏 a už ti je lepšie? 😊
... (5 minút)

Keď on písal pozerala som sa na nich a keď som písala ja, tak jeho úsmev pristál na mne.
V tom drgli do Jungkooka a začali sa rozprávať, rozlúčil sa s chalanmi a sadol si na lavičku, ktorá bola "oproti mne".
On mi písal ohľadom našich spomienok a zážitkoch a ja som sa buď pýtala alebo čítala, občas som mu spomenula čo si pamätám.
Ani neviem ako ubiehal čas a slnko už dávno zapadlo a dosť sa stmievalo.
Láska: Mal by si už ísť domov, začína sa stmievať a byť chladno 😊
Kookie: Že by sa o mňa zaujímaš? 😏
Láska: No stále si môj frajer
Kookie: Aha takže keby som nebol tak ťa netrápim
Láska: No neviem ako to povedať, ale stále ma niečo k tebe ťahá  😅❤️
Kookie: To bude asi srdce, keďže celá partíš mne 😏
Pozrela som sa na neho s okna a celý sa vyškieral
Láska: No ešte si nebuď taký istý, nepoznám ťa a čo ty vieš ako to zariadí čas 😏
Pozrela som sa opäť na neho a prešiel mu mráz po chrbte, tentokrát som sa musela zasmiať ja.
Láska: Tak choď už domov❤️
Kookie: Bojím sa že keď odídem že sa ti opäť niečo stane
Nadvyhla som hlavu a fakt sa bál, že by mu na mne až tak záleží?
Láska: Som tu pod kontrolou, v bezpečí
Kookie: Ale ja som pod neistou a stresom ☹️
Tak napíšem niečo na čo už nenájde cestu ako sa s toho dostať
Láska: A pre mňa, by si išiel domov? Aj tak som už unavená a pôjdem spať ❤️
Pozrela som sa na neho smutne
Kookie: No dobre, zajtra ťa po škole prídem pozrieť, pekne sa vyspi ❤️
Láska: ahoj ❤️
Zdvihla som hlavu a naše pohľady sa stretli. Obidvaja sme sa usmievali a nakoniec zamávali.
Posledný krát som sa na neho pozrela a zastrela som žalúzie.
Prišla spomienka ...
~
Keď sme dojedli išla som už zo školy, ale sama, pretože Jennie musela ešte niečo vybaviť. Išla som svojou uličkou a v tom ma niekto hodil o stenu. Chytila som si hlavu aby som sa do nej nebuchla. Hodila som tašku na zem a začal boj.
No, lenže úprimne bol trochu objemovo väčší.
A tak som jedného podkla a kopla na zemi do brucha. Oprášila som si ruky, keď ma niekto zo zadu začal škrtiť nemala som čo robiť a tak som začala kričať ako zmyslu zbavená. Počula som výstrel a na to zatvorila oči. Mohla som dýchať, niekto ma objal a tak som aj ja jeho, otvorila oči a bol to Jungkook. Trochu som sa odsunula a začervenala sa. Povedala som mu s úsmevom na tvári.
,,Ďakujem za záchranu."
,,Nemáš zač. Rád som ti pomohol teda hlavne tebe, dávaj si pozor." Povedal sebavedomo.
Objal ma a odišiel. Bolo to celkom romantické, ale musela som svoje city ovládať nemohla som, do neho proste nie!!!
~
Spomienka skončila a mne sa podlomili nohy a padla na zem, našťastie rukami, takže hlavu som si našťastie neudrela, ešte aby som prišla o celkovú pamäť.
Vtedy mi pri ňom začalo biť prvý krát srdce, ale skade som sa vedela brániť?
Rozdýchala som to a rukami sa zaprela, v tom prišla spomienka ako som sa snažila zodvihnúť tesne pred tým ako mi niekto kopol do brucha. To sa stalo tesne predtým ako som sa dostala do bezvedomia.
Rýchlo som sa spamätala a postavila, ľahla som si do postele s očami uprenými na tmu s okna o chvíľu som zaspala.
Jin pov.

Keď sme prišli domov tak Jennie už bola doma od Sage, bola celá v strachu čo sa stalo.
Stále to tu vyzeralo tak príšerne ako, keď sme odchádzali, nôž na poschodí, stoličky rozhádzané, krv na podlahe.
Keď tu boli záchranári tak sa pýtali na políciu a samozrejme, že sme klamali, nemôžu sem prísť.

Od minulého večera čo sa to stalo až po dneskajší večer sme boli s Jungkookom v nemocnici, nemohli sme ho tam nechať samého, kým nebol s Jane.
-
Jungkook bol ešte preč, ale o hodinu prišiel a hneď za ním šla, predsa on je najbližší a najpresnejší zdroj.
,,Čo sa stalo?! A prečo je tu krv!" Kričala Jennie od strachu, doteraz sme jej to nepovedali, nedokázali sme.
Jungkook to nedokázal povedať už ďalší krát a tak sa bez slova odobral do kuchyne.
Podišiel som k nej a do očí sa jej začali hrnúť slzy.
,,Tak mi to už povedz ty, lebo tu čakám ako sprostá na neho a on mi nie je schopný to povedať!"
,,Cháp ho. Jane spadla zo schodov a silno si udrela hlavu a čiastočne stratila pamäť." Povedal som kľudným a smutným hlasom zároveň, ale aj tak to bolo nepríjemné lebo som to na ňu tak celkom vysypal.
,,Nie! Toto nie." Začala plakať, padla na zem a plakala ďalej, hneď k nej Jimin pribehol a zaviedol hore.
Začal som umývať krv s podlahy, bolo jej celkom veľa, Jungkook sa na to hypnoticky pozeral a pritom popíjal tvrdý alkohol, nechal som ho chvíľu, ale keď som to doutieral tak prešlo najmenej 10 minút a on si išiel bez prestávky, jedna fľaša už bola preč a druhá išla pomaly tiež do neho.
,,Jungkook, musíš byť silný a nie sa tu opíjať!" Skrýkol som po ňom
,,A k čomu byť silný!"
,,Ku komu! K Jane! Ona by ťa nechcela takto vidieť, nikdy!"
,,Ani si na mňa nepamätá!" Povedal s plných pľúc až sa to ozývalo po celom dome
,,Jungkook teraz s teba vraví opilosť, lebo triezvy Jungkook sa bude snažiť až do konca a aj bude!"
,,Ale," skočil som mu do reči.
,,Žiadne, ale! Si Jungkook, aj keby si nepamätala nič tak si ju získaš! Lebo ťa poznám! Tak okamžite polož tie fľaše a vypadni spať!" Povedal som tentokrát s plných pľúc, ja.
Silno buchol fľašu o linku a išiel hore.
,,Tak to by sme mali." Povedal som s vydýchnutím a išiel ku chalanom, ktorý tiež pili, ale s mierou.