Cez Búrku [2] ✔️

5. Búrka

Prázdna schránka bez kúska života. Ako keby túto schránku opustila duša a čakala na niekoho iného. Modro-zelené oči zavreté. Modré vlasy okolo hlavy rozhodené. Biela pokožka žiariaca do priestoru. Telo ležalo na posteli a keby nebolo jemného chvenia hrude, mohli by ste si ho pomýliť s mŕtvolou. Thor zhrozene pozeral na Blue.

„Čo ti to urobili?" Thor zamrmlal. Zohol sa a chytil jej chladnú ruku do svojich.

„Prosím. Blue, ak ma počuješ, vráť sa ku mne." Nehybne sedel pri nej a bdel. Možno to bolo zopár minút, či hodín alebo dní, sedel tam a čakal. Až ho vyrušila búrka vonku. Prvýkrát odvrátil svoj pohľad od Blue, aby sa pozrel von. Blueine viečka sa zachveli.

„Prečkáš so mnou cez búrku?" Thor sa obrátil ku Blue ležiacej na posteli  ihneď ako počul jej hlas. Úsmev mu rozžiaril tvár. Blue bola hore! V očiach sa mu zamihotali slzy.

„Nevieš, že vždy po búrke vyjde slnko? Počkam pri tvojom boku na to slnko i keby to malo trvať milión rokov." Odpovedal jej s úsmevom, ktorý mu opätovala. Nikto si nevšímal sĺz, ktoré potom nasledovali.