Pravda vždy vyjde najavo

28.KAPITOLA

Zdvihla som hlavu a pozrela sa za hlasom,ktorý ma nazval láska. Hneď mi spadla z ruky krhla na zem. Voda z nej sa rozliala a rovno na moje nohy. Usmial sa na mňa a ja som hneď mala zimomriavky na tele. Srdce mi tak silno búšilo,že som nič okrem toho búšenia nepočula. Vyschlo mi v hrdle,rozklepali sa mi ruky a spotili dlane od nervozity. 
"Kevin?"dostala som zo seba vyklepane. Nevedela som tomu veriť. Stál rovno predo mnou. Po mesiacoch trápenia. Naozaj žije. Presne ako som to hovorila. 
"Ema,láska moja...tak ma to všetko strašne mrzí,ale musel som to spraviť."povedal. Ten hlas mi chýbal. Tie oči,pery,vlasy aj telo. Celý Kevin mi chýbal a teraz tu stál. 
Ťažko sa mi dýchalo. Ako to že žije? Veď sme boli na pohrebe. 
"Vyhýbal som sa ti,chcel som aby si žila život s niekým lepším než som ja...všetko som posral,preto som odišiel. Ale keď som zistil,že si s Adriánom tak...musel som prísť,musel som. Počul som,že ťa chce dať na psychiatriu a pchá do teba lieky,ale Ema ty si v poriadku!"
Prikývla som. 
"Láska,viem,že som všetko pokazil,ale chcem to dať do poriadku. A budem sa snažiť aby sa všetko vrátilo do starých koľají len preto aby si bola so mnou a nie s ním! Nie je tak úžasný ako sa tvári. Choď sa zbaliť a poď so mnou."povedal a išiel ku mne bližšie,ale ja som cúvla. 
"Nie...."
Zarazil sa. "Nie? Ako to že nie?"
"Trápila som sa dlho. Adrián si ma vzal aj spolu s Lujzou..."
Usmial sa. "Dala si jej predsa len meno Lujza."
"Aj tak ju neuvidíš."
"Prečo? To mi nemôžeš spraviť."
Prikývla som. "Môžem...veď si mŕtvy,nie?! Vieš ako dlho som sa trápila? Do dnešného dňa,ale vďaka nemu som dostala znova lásku,bývanie a pocit bezpečia. Bol pri mne v najťažších chvíľach. Kým ty si sa hral na mŕtveho tak on bol pri mne! Musela som platiť tvoje dlhy! Kto vie aké dlhy a začo! Taktiež som sa stretla s Ninou,tá s ktorou si ma podviedol. Ako si mohol?! Myslela som,že ma miluješ. Prišli mi od nej aj vaše fotky. Sklamala som sa v tebe."
Pokrútil hlavou. "Nie  je to tak vôbec. Ja som ťa nepodviedol...teda aspoň nie vlastnou vôľou."
Zasmiala som sa. "Prosím?! Nebodaj ťa prinútila,ty chudáčik."
"Nerozumieš tomu...ale ja ti to môžem všetko vysvetliť,len ma musíš počúvať."
"Nie,ja nemusím nič! Chcem aby si odišiel. Hneď teraz!"zakričala som. 
"Ale Ema..."
"Vypadni!"zvreskla som ešte hlasnejšie a rýchlo som aj so psom utiekla dnu. Pozrela som sa v kuchyni cez okno,už tam nebol. Rýchlo som teda zavolala Laure a všetko jej vyrozprávala. Bola v šoku,ale stále mi hovorila,aby som to nepovedala Adriánovi. Vraj musíme zistiť,prečo to Kevin spravil. Aký mal nato dôvod. Prečo som sa ho nato nespýtala? Asi preto,že som bola v úplnom šoku,že naozaj žije a nie je to len v mojej hlave. Na jednej strane som hrozne šťastná,že žije,ale na tej druhej som naňho nahnevaná,že ma tu nechal a len zbabelo utiekol. 
------
Ste radi,že Kevin žije?