Pravda vždy vyjde najavo

38.KAPITOLA

Nohu som mala ošetrenú a zaviazanú v obväze. Adrián sa predsa len o mňa dobre staral čo som až tak nechápala keďže ho chcem opustiť a ešte som aj utiekla. Iní by sa predsa rozzúrili,no nie? 
Otvorili sa dvere a dnu vošiel Adrián. "Anjelik,priniesol som ti raňajky."povedal a podal mi tácku s jedlom,čajom a kávou. "Dúfam,že si sa dobre vyspala,ešte ťa bolí noha?"spýtal sa.
"Trošku. Nevládzem sa na ňu ešte moc dobre postaviť."zhodnotila som. 
"No ja teraz musím ísť preč,ale keď sa vrátim tak ti vymením obväz,dobre? Budem doma za chvíľu,idem len do obchodu."oznámil mi. "Chceš niečo špeciálne?"
Pokrútila som hlavou. 
Usmial sa. "Aj tak ti niečo prinesiem."a snažil sa ma pobozkať,ale uhla som sa. No on to nevzdal a znova sa pokúšal o bozk až sa mu to napokon podarilo. Potom sa postavil a vyšiel von z kúpeľne,kde ma držal zavretú,lebo odtiaľto som sa nemala ako dostať. Aspoň mi sem dal podušku a paplón aby som nebola len na tvrdej zemi.
Dojedla som svoje raňajky,ktoré pripravil a potom som sa snažila postaviť aby som stále len nesedela na zemi. Podarilo sa mi postaviť a zapozerala som sa na seba do zrkadla. 
"Och,Ema,do čoho si sa to dostala?"spýtala som sa samej seba. Kto vie čo robí teraz Kevin,Lujza a Lola. Bolo mi smutno. Jediné v čo dúfam je,že sú v poriadku,že im Adrián neublíži a že ich čoskoro uvidím. 
Adrián sa vrátil po pol hodine domov a hneď si to zamieril ku mne do kúpeľne. 
"Som naspäť Emka a priniesol som ti čokoládu,tvoju obľúbenú."podal mi bielu orieškovú čokoládu. Celkom ma to potešilo,konečne nejaké pozitívum. 
"Ďakujem."odpovedala som.
Sadol si odrazu vedľa mňa na zem. "Ako to,že som sa tak zamiloval?"spýtal sa. 
Ani som sa naňho nepozrela len som si odlomila ďalší kúsok z čokolády. 
"Nikdy som žiadnu tak nemiloval ako teba."
Stále nič z mojej strany. 
Pohladil ma po vlasoch. "Si moja,len moja. Nedovolím aby sa ti niečo stalo,si moje zlatko."
"Tak prečo si ma chcel šupnúť do blázinca?"nedalo mi to. 
Prestal ma hladkať a odtiahol ruku. "Len pre tvoju ochranu...nechcel som aby si prišla nato,že Kevin žije,bál som sa že ma necháš...a ako vidím aj ma chceš nechať kvôli nemu..."
"Milujem ho."
Pozrel mi do očí. "Prečo? Opustil ťa."
"Kvôli tebe...ty za všetko môžeš,pokazil si nám život."
Pokrútil hlavou. "Mýliš sa...tebe som ho chcel zlepšiť...a to že on je zbabelý a nevedel pracovať tak ako mal tak to nie je moja vina."
"To že chcel skončiť s drogami?"
"Vycúval z toho...biznis s drogami nie je sranda,nemôžeš vycúvať kedy sa ti zachce,už si v tom a smola. Nie je cesty späť."
Zasmiala som sa. "Čoby nie? Toto pravidlo si si určil ty?"
"Nie...to je pravidlo dílerov."
Znova som sa zasmiala. 
"Vidím,že s tebou nemá zmysel sa o tomto baviť. Nerozumieš tomu."a potom sa odmlčal. Chvíľu mlčky sedel vedľa mňa a potom sa znova na mňa pozrel a hladkal ma. Lenže začal ma hladkať po stehnách. Jeho dotyk vo mne zase rozprúdil pocit vzrušenia. Prečo toto so mnou robí jeho dotyk? Nič už k nemu necítim a chcem byť s Kevinom,ktorého naozaj milujem. Ale Adrián je na druhej strane veľmi príťažlivý a vždy ma dokázal aspoň jeden jeho dotyk rozvášniť. Lenže musím s tým prestať! Odtiahla som si nohu a otočila sa mu chrbtom. Lenže to bolo ešte horšie,lebo ma objal zozadu a bozkával krk a chrbát. 
"Nerob."šepla som,ale lámal sa mi hlas od vzrušenia. 
No on pokračoval. Zrazu mi jeho ruka zablúdila do nohavičiek a začal ma tam dráždiť. Vydala som zo seba ston rozkoše. Vedela som,že by som sa mala brániť,ale na tej druhej strane sa mi nedalo,alebo skôr som nechcela....