Pravda vždy vyjde najavo

31.KAPITOLA

Adrián si začal všímať,že nejako často chodím z domu. Stále som hovorila,že pomáham Kevinovej mame Monike prerábať obývačku,alebo chodím za Laurou. Bála som sa mu povedať pravdu aby ma nešupol do blázinca. 
No dnes som šla do mesta hneď po návšteve nemocnice,lebo som si chcela kúpiť nejakú knihu a veci pre Lujzu,ktorá dosť rýchlo rastie. Lenže v meste som stretla Ninu s nejakým chalanom a dievčaťom. Hneď sa na mňa škodoradostne usmiala. 
"Ale ahoj Emka."povedala provokačne. 
"Daj mi pokoj,prosím ťa."odpovedala som nepríjemne. 
Prekrížila si ruky. "No čo? Spokojná,že ti tvoj drahý žije?"
Pozrela som na ňu. 
"Už si to konečne zistila,to ti teda trvalo."smiala sa. 
"Ty si o tom vedela,že žije?"
Prikývla. "Od začiatku. Veď aj v tých Tatrách som s ním bola."
"Prečo si mi nič nepovedala?!"
Usmiala sa. "Lebo som to sľúbila...Kevin mal všetko pekne premyslené,teda až nato,že si prišla do Tatier,to sme teda nečakali a náhoda,že zrovna do toho istého ako my. Ale aj Adrián predsa vie,že žije..."zaškerila sa. 
To už som nevydržala a odišla som bez slova preč. Ako to,že to vie? Hneď som šla domov teda. 
"Kde si zase bola?!"zvýšil hlas hneď ako som prišla domov. 
"Preč."
Nadvihol obočie. "Preč? Kde preč?!"
"Za Kevinom v nemocnici,vieš? Predstav si,že celý čas som mala pravdu,lenže teraz leží chudák v kóme v nemocnici."vykričala som mu to. Už ma viac nebavilo klamať. 
"Zase ti šibe?"
"S týmto už na mňa nechoď! Po celý čas dobre vieš,že žije,ale ťahal si ma za nos! Stretla som Ninu v meste a povedala mi pravdu! Ako si mi mohol tak klamať a ešte robiť zo mňa tú sprostú?!"kričala som ako šialená.
"Ja som ťa chcel len brániť!"
"Brániť? A pred čím?! Hm? Ty si ma chcel šupnúť do blázinca! To si mi teda moc dobre nechcel. Pritom si vedel,že mi nešibe."
"Iba som sa ti tým vyhrážal,nedal by som ťa tam naozaj. Nechcel som aby si naňho stále myslela,keďže Kevin je obyčajný kretén a chcel ti len ublížiť a stále to má v pláne."
"Jasné! On mi chcel ublížiť,to určite!"
"A prečo si asi myslíš,že hral svoju smrť?! A ešte sa ti naschvál ako idiot ukazoval a potom schovával. Chcel ti len ubližovať! A tak to aj je."
Pokrútila som hlavou. 
"Anjelik...on sa len tvári ako dobrý,ale nie je. Veď aký iný normálny človek by hral svoju smrť? A prečo teda ak ti nechcel ublížiť tak nešiel do iného mesta aby si ho nestretala?!"
Odrazu mi to začalo dávať zmysel. Je pravda,že keby mi nechcel ublížiť tak odíde inam,ale on tu zostal. No každopádne musím zistiť celú pravdu a je mi jedno čo ma to bude stáť. Pretože na druhej strane neviem uveriť tomu,že on by mi niekedy ublížil,dlho sme totiž spolu chodili.
V tom mi však zazvonil telefón. Oddialila som sa od Adriána a zdvihla. 
"Prosím?"ozvala som sa. 
"Dobrý deň slečna,tu je doktorka Hermanová,Kevin sa prebral..."