Pravda vždy vyjde najavo

35.KAPITOLA

Ráno sme zobudili vedľa seba. Cítila som sa ako za starých čias keď sme spolu boli šťastní. Bola som hore prvá,ale keď zacítil môj pohľad na ňom tak sa prebral aj on a hneď mi venoval úsmev. 
"Dobré ránko,láska."šepol rozospato.
Usmiala som sa. "Aj tebe."
"Ako si sa vyspala?"
Natiahla som sa. "Dobre a ty ako?"
"Keď ťa mám pri sebe tak skvelo. Chýbalo mi to. Celú noc som cítil tvoju vôňu a normálne som sa snažil byť čo najdlhšie hore aby som ťa počul,cítil a aby ráno neprišlo tak skoro. Užíval som si to."
Zhlboka som sa nadýchla. "Ja tiež,ver mi,ale nemala by som toto robiť."
"Čo máš na mysli?"
Posadila som sa a prikryla. "Podviedla som Adriána a ešte k tomu si v jeho posteli...cítim sa strašne zle."
"Láska,ale urobila si to so mnou a my dvaja k sebe skrátka patríme. Keby ma on nenamočil do toho všetkého,nemusel by som odísť a boli by sme spolu stále. A sama to dobre vieš."
Mykla som plecom. "Máš pravdu,ale aj tak mám zo seba zlý pocit. Ja som bola vždy proti tomu podvádzaniu..."
"Láska..prestaň,prosím. Ale odpovedz mi teraz na jednu vec. Keď sa vrátiš tak zostaneš s ním alebo pôjdeš so mnou?"
Pozrela som mu do očí. "Chcem ísť s tebou,ale bojím sa ho."
Pohladil ma po tvári. "Nemáš čoho. Ja ťa ochránim...a tiež mám svojich ľudí,ktorí ho neznášajú,takže keby niečo..."
"Nie nie nie...žiadne násilie."
Prikývol. "Povedal som keby niečo."
"Naozaj ma ochrániš? Nemôže sa mne ani Lujze nič stať...a tebe tiež nie."
Pobozkal ma. "Nemaj strach...a dokonca som kúpil domček. Síce nie je takýto veľký a luxusný,ale je útulný a má peknú záhradku."
"Naozaj? Aj tak som vždy taký chcela,veď vieš,plánovali sme si to tak."
Prikývol s úsmevom na perách. "Jasné,že si pamätám,vždy to bol náš spoločný sen."
V tom začala plakať Lujza tak som k nej pribehla a Kevin sa zatiaľ išiel oholiť. 
Po chvíli sa vrátil z kúpeľne len v boxerkach a ja som ležala na posteli s Lujzou na prsiach a kojila ju. Usmial sa na nás. Potom som mu podala Lujzu aby ju dal do postieľky lebo zaspala. Ako sa vrátil naspäť do spálne tak so smiechom skočil ku mne a začal ma bozkávať. Takže sme mali za sebou aj ranný sex. Tak ako kedysi.

Poobede sme šli pozrieť na domček aj spolu s Lujzou a Lolou,ktorá si ho obľúbila veľmi rýchlo. 
Ten domček bol pekný. Mal priestrannú obývačku,pomerne veľkú kuchyňu,dva záchody,kúpeľňu,malú detskú izbu a spálňu. Záhrada bola veľká,bol tam aj záhradný domček a terasa s posedením. Na konci záhrady boli stromy s ovocím. 
"Ako dlho tu bývaš?"spýtala som sa. 
"Týždeň."
"Prečo si mi o tom nič nepovedal?"
Pozrel na mňa. "A kedy? Nechcela si so mnou hovoriť a potom som ležal v kóme...vlastne dva dni pred nemocnicou som sa sem nasťahoval."
"Prepáč,zabudla som...mám pocit akoby sa nič zlé medzi nami nestalo...akoby sme po celý čas boli spolu."
Prikývol. "Presne sa tak cítim aj ja. Tie dni bez teba ma však zabíjali. Hlavne mama sa trápila. Stále chce aby sme boli spolu,lebo sme boli šťastní a chce aby Lujza mala oboch svojich rodičov."
"Tak sa jej splní želanie."usmiala som sa naňho a objala ho. Tak ako vždy si ma k sebe tuho pritisol.