Maps to you (PREKLAD; taekook) ☑

⋇⋆✦⋆⋇ 9 ⋇⋆✦⋆⋇

Bol decembrový piatok a Jeongguk mal po tréningu. Teraz bol v Jiminovej izbe a niečo bezcieľne ťukal do mobilu. Hoseok si nárokoval Jiminovú posteľ, zatiaľ čo sám Jimin sa rozvaľoval na posteli, ktorá pravdepodobne patrila Taehyungovi, takže Jeongguk bol odkázaný na podlahu. Nevadilo mu to; ani tu nemal v pláne zostať dlho. Bol tu len preto, že intrák bol k štúdiu najbližšie a vonku bolo naozaj chladno, takže Jimin navrhol, aby sa zdržali uňho a až potom išli domov. Nevidel žiadny dôvod na protest. Teplo bolo v porovnaní s hryzavou teplotou vonku naozajstné blaho; nevadilo by mu tu zostať aj na noc alebo aj do konca života.

Jediná vec, ktorá mu bránila zostať bol, samozrejme, fakt, že to bola Jiminova izba. Nebolo to tak, že by nebola podľa jeho gusta – áno, síce vyzerala ako po tornáde, no bol to súčasť jej šarmu – no bola to jeho izba, čo znamenalo, že aj Taehyungova.

Na chodbe sa začali ozývať kroky a do doby, kým nespomalili alebo neprestali, Jeongguk zadržiaval dych.

„O koľkej si vravel, že končí tá skúška?" spýtal sa a pozornosť znovu venoval Jiminovi, ktorý bol zaujatý niečím na telefóne. Pravdepodobne sextingom s Yoongim. Striaslo ho, len keď si to predstavil; videl (nechtiac) dosť na to, aby mu to stačilo na celý život.

„Už sa ma to pýtaš tretíkrát," povedal trpezlivo Jimin. „Povedal som ti, že v piatok je tam dlho. Nebude naspäť do šiestej."

„Len sa uisťujem," povedal Jeongguk. Skontroloval čas. Bolo päť, čo znamenalo, že má dosť času sa odtiaľto vypratať ešte predtým, než sa tu objaví Taehyung. „O chvíľu by som mal odísť," dodal. Istota je istota.

„A čo s tým?" spýtal sa Hoseok z druhého konca miestnosti. Ležal chrbtom na Jiminovej posteli, ale keď sa naňho Jeongguk pozrel, otočil sa a zdvihol naňho obočie. „Prečo si taký slepý a Taehyungovi sa vyhýbaš? Ak sa bojíš toho, že je zlý človek, tak nie."

Jimin zamrmlal niečo o pomáhaní starým dámam prejsť cez cestu a znovu venoval pozornosť obrazovke. Jeongguk sa naňho pozrel, no Jimin vyzeral, akoby bol do toho telefónu zamilovaný, takže rýchlo odvrátil pohľad. Možno nesextingoval; pravdepodobne si teda s Yoongim vymieňal roztomilé správy, ktoré mu prišli ešte nechutnejšie.

„Myslím, že som len nervózny," povzdychol si. „Čo ak ma nenávidí? Prestal som ignorovať jeho odkazy len pred dvoma rokmi. Mrhal kvôli mne atramentom."

„Tak prečo si to robil?"

Jeongguk si odfrkol. „Nemal som čo povedať! Napísal ahoj alebo mi napísal o svojom dni a ja som si ani nebol istý, či sa rozpráva so mnou. Aj keď som mohol, nevedel som, čo napísať."

„Povedal ahoj," odvrkol sucho Hoseok. „Keď to ľudia povedia, zvyčajne očakávajú, že ich pozdravíš naspäť."

„Možno, že sa mu iba páčilo, akoto vyzerá," povedal obranne Jeongguk. „Ale teraz sa rozprávame. Trochu."

„Áno," skočil mu do reči Jimin, „kreslením. Koľko pier si už minul? Desať? Dvadsať?"

„Šestnásť," zamrmlal Jeongguk a Jimin dramaticky vydýchol.

„Ak sa bojíš o to, že na teba míňal atrament, tak sa teraz skús pozrieť na seba," povedal. „Neabsorbuje tvoja koža tie sračky? Som si istý, že áno. Chémia."

„Prvý ročník si z chémie prepadal," pripomenul mu.

Jimin rozhorčene zastonal. „Povedal som ti, že to bola chyba," lamentoval, „mal som vedieť, že ti mám s tou informáciou veriť."

Zrazu na svojich vlasoch pocítil ruku a trvalo mu dve sekundy, kým si uvedomil, že to ho len Hoseok potľapkáva po vlasoch – kto vie z akého dôvodu.

„Nestresuj sa kvôli tomu," povedal úprimne. „Čo je minulosť, to je minulosť. Taehyung je milý chalan, naozaj."

Uvoľnil sa. Cítil, ako sa mu z tela vytráca všetok odpor, zviezol sa na podlahu a hlavu si oprel o drevenú podlahu. „V posledných dňoch to spravím," povedal. „Stretnem sa s ním. Len nie –"

Za dverami sa ozvali hlasy. Na niečom sa smiali a potom počul, ako jeden z nich povedal: „Prisahám, že som si ten kľúč dal do vrecka – oh, tu je." Ten hlas počul už predtým, síce trochu tlmený, no mal veľmi známe podfarbenie. Pokojný a prekvapivo nízky, čo mohlo – kurva – znamenať len to najhoršie.

„Oh," povedal zamyslene Jimin. „Skúška musela skončiť skôr."

„Čo," zašepkal Jeongguk a v žilách mu zamrzla všetka krv, „Jimin, povedal si mi –"

Jimin sa mu (nie veľmi ospravedlňujúco) ospravedlnil, no Jeongguk už hľadal miesto, kam by sa mohol skryť. Stôl bol pritlačený k stene, no priestor pod ním bol úplne na očiach. A nebolo to tak, že by sa mohol zamknúť v neexistujúcej kúpeľni, ale počkať – ešte stále tu bolo miesto pod Jiminovou posteľou.

autorské práva patria @antiking

⋇⋆✦⋆⋇

Ahoj 😁❤

Hádam, že už by bolo na čase, aby sa taekook stretli, nie? Alebo to bude Jungkook aj ďalej naťahovať ako gumu od treniek? 😅