Len čo sa zapísal do tanečného klubu, spoznal Jimina a Hoseoka.
Bolo super mať kamarátov aj mimo triedy, aj keď kampus bol naozaj veľký a cudzinci boli v podstate všade. Mohlo to mať niečo spoločné s tým, že v triede nemal veľa kamarátov. Preňho bolo oveľa ľahšie skamarátiť sa na základe spoločných koníčkov, ako cez zdieľanie rovnakých domácich úloh. No pointa bola niekde inde; s Jiminom a Hoseokom sa cítil viac, akoby niekam patril. Cítil sa menej ako nejaký outsider.
Prvých pár týždňov na Sejongu si zvykal na nové nastavenia. Na univerzitný život, na vysokoškolské prednášky a prostredie; na nový rozvrh, spolubývajúceho a na Seoul. Mesto bolo obrovské a preplnené. Miestni ľudia hovorili úplne iným dialektom ako tým, s ktorým Jeongguk vyrastal. No na zmeny si zvykal čo najrýchlejšie. Pomáhalo mu hlavne to, že bol kamarát s Jiminom, Hoseokom, Jonginom a Taeminom. Bolo to, ako mať druhú rodinu. Vedel, že bez nich by to mal oveľa náročnejšie.
Univerzita znamenala nový začiatok s čistým štítom. Yugyeom bol z druhej polovice krajiny, takže preto Jeongguk predĺžil svoj zoznam známostí. Členovia tanečného klubu však boli medzi prvými, ktorí tam pribudli; rovnako ako Jeonggukov spolubývajúci, Seungkwan, a Jiminov priateľ, Yoongi.
Yoongi. Jiminov spriaznenec; nejaký chalan, ktorý sa vždy zatvoril do štúdia skôr, než si ho niekto všimol. Bol nízky, v doslovnom význame slova, no Jeongguk videl, ako zmäkol vždy pri pohľade na Jimina, keď si myslel, že ho nikto nevidí. Chcel to, čo mali oni, chcel to mať aj on.
Tak sa vo štvrtok popoludní rozhodol na to Jimina spýtať. Bola prestávka, takže sa vedľa neho posadil a priložil si hrdlo fľaše k ústam, akoby veril, že by mohla voda v nej obsahovať nejakú odvahu.
Nestalo sa tak, no prehltol a aj tak sa spýtal.
Chcel povedať: Ahoj, Jimin, ako si sa stretol s Yoongi-hyungom?
Ale miesto toho z neho vyšlo: „Ahoj, Jimin, poznal si Yoongi-hyunga predtým, než si ho stretol?" Bol to naozaj neobvyklý spôsob sformulovania otázky. Pravdepodobne to niečo prezradilo o jeho situácií, pretože predtým, než Jimin odpovedal, pobavene sa naňho pozrel.
„Čo myslíš tým, poznal si ho predtým, než si ho stretol?"
„Akože," mávol rukou do vzduchu, „či si s ním komunikoval ešte predtým, než si ho osobne stretol? Písaním na ruky a podobne?"
„Oh," povedal Jimin. „Áno, raz mi dokonca povedal, aby som prestal byť taký hlupák. Bolo to vtedy, keď som sa pokúšal o saltá. Musel si myslieť, že mám všetky tie modriny z narážania do stien."
„A to bolo prvé, čo ti povedal?"
Jimin pokrčil plecami. „Tuším áno. Mal šestnásť. Boli sme mladí."
Jeongguk to už ďalej neriešil. Myslel na svojho vlastného spriaznenca a spomenul si na modriny, ktoré zdobili jeho vlastné telo. Zaujímalo ho, či mali nejaké vysvetlenie alebo či bola jeho spriaznená duša naozaj len nemotorná. Jiminov príbeh mu znel čiastočne povedome, ako pieseň, ktorej si nepamätá text. Bol tak ponorený do myšlienok, že ho musel Jimin štuchnúť, aby mu znovu venoval pozornosť.
Jeongguk okamžite zareagoval. „Au. Za čo to bolo?"
„Položil som ti otázku. Neignoruj starších, je to nevychované."
„...nevyzeráš byť odo mňa starší," zamrmlal Jeongguk a keď sa naňho Jimin vražedne pozrel, predstieral, že nič nepovedal.
„Inak prečo si taký zvedavý? Túžiš sa stretnúť so svojou spriaznenou dušou, že?"
„Nie, vlastne sa toho bojím," vyhŕkol Jeongguk. Povedal to v zápale emócií a Jimin si toho musel všimnúť, pretože zrazu vyzeral byť trochu znepokojený.
„Prečo? Je to kretén?"
„Čo? Nie," prízvukoval. Kretén by bolo posledné slovo, ktoré by použil na opis svojho spriaznenca. Jeho spriaznenec mal neuveriteľný škrabopis a až nadmerne využíval výkričníky, správal sa na základe svojich emócií a mal len dobré úmysly. Definícia kretén bola od neho tak ďaleko, že ani Jeonggukovi nenapadlo ho ním nazvať.
Potom si ale spomenul na ten penis. Penis a cucfleky, tie spomienky boli pomerne čerstvé, no iným sa podarilo ich zahnať do úzadia jeho mysle. Vďaka nim svoj názor naňho okamžite prehodnotil. „No, možno trochu. Nie som si istý. Nepoznáme sa dobre."
„Aha," povedal Jimin. „Takže sa veľa nerozprávate?"
Jeongguk pokrútil hlavou a Jimin chápavo prikývol.
„Aspoň nie si ako môj spolubývajúci," povedal úprimne. „Ten ani nevedel, že má spriaznenú dušu, kým sa sem nedostal."
„Myslíš na vysokú školu?"
Jimin prikývol a zosmutnel. „Predstav si to," poznamenal. „Celý život si myslel, že je výnimka. Alebo že jeho spriaznená duša je ešte dieťa."
Jeongguk sa skrčil. „Oh, hrozné."
„Áno," povedal precitlivene. „Bol dokonca presvedčený o tom, že jeho spriaznená duša je o desať rokov mladšia ako on."
Jeongguk tieto informácie stále spracovával, keď na nich z ničoho nič zakričal Hoseok. „Hej, prestávka už skončila! Zdvihnite zadky."
Zas a znovu tu bol tréning a tak Jeongguk konverzáciu odložil, aby na ňu neskôr spomenul - až na to, že to neskôr prišlo skôr, ako očakával. Tri dni po tom, čo mu Jimin rozprával o Yoongiho prvých slovách, si vyhrnul rukáv a našiel si na ruke odkaz, ktorý naznačoval, že jeho spriaznenec je o niečo bližšie, než si myslel.
Vypýtať si od Jimina mikinu. Môže si kúpiť vlastnú.
autorské práva patria @antiking
⋇⋆✦⋆⋇
Dobrý deň 😚💜
Všimla som si, že v minulej časti som nechtiac zabudla kredit 😅 Dopĺňam ho na mobile po tom, čo doprekladám časť, takže na to niekedy zabudnem 😰 Ak to stane, nebojte sa ma na to upozorniť 😁💜
ESTÁS LEYENDO
Maps to you (PREKLAD; taekook) ☑
FanficNa tvári mal penis. Na tvári mal čiernu permanentnú značku v tvare veľkého a nechutného vtáka. Aj keď ho Jeongguk drhol, drhol a drhol, až kým nemal červené čelo, podarilo sa mu ho len rozmazať. Na uterák si dávkovačom vytlačil mydlo a usiloval sa o...