Maps to you (PREKLAD; taekook) ☑

⋇⋆✦⋆⋇ 10 ⋇⋆✦⋆⋇

Jeongguk sa vopchal pod posteľ a ignoroval otázku na Hoseokových perách. Vtlačil sa do trhliny medzi rámom postele a podlahou. Bol tam tesne natlačený, hlavne v oblasti hrudníka a pliec. Dvere cvakli práve vtedy, keď si schoval aj nohy.

„Ahoj, Jimin," pozdravil ho rovnaký hlas ako predtým. Taehyungov hlas; vybavil si ich prvé stretnutie. „Oh, Hoseok-hyung, ty si tu tiež? Priviedol som si kamaráta z divadla." Ozvali sa kroky a potom sa dvere zatvorili. „Toto je Seokjin-hyung. Možno sa už poznáte; je v istom ročníku ako ty."

Matrac sa nad ním trochu prehol a len čo sa Hoseok posadil, rám postele zavŕzgal. Hľadel do tmy a pomaly dýchal. Vo vlasoch mal prach a mal podozrenie, že leží na plesnivom čipse. Vtedy sa rozhodol; už nikdy sa nebude snažiť schovať pod posteľ. Už nikdy si nebude myslieť o posteliach to isté. Už sa nikdy nevráti do Jiminovej intrákovej izby. Nikdy.

„Áno, máme spolu literatúru," povedal Hoseok. „Takže si v dramatickom klube?"

„Seokjin-hyung hrá Lysandra," povedal Taehyung, „jednu z hlavných postáv." A tá nežnosť v hlase by nemala spôsobovať, aby Jeongguk žiarlil, nie, keď Taehyunga vlastne ani nepoznal – nie úplne – no stalo sa tak. Žalúdok sa mu skrútil do uzla a takmer ho zavádzal k tomu, aby vyliezol spod postele, no vďaka svojmu sebavedomiu sa držal späť. Vyliezť spod postele ako monštrum zrodené z prachu a plesnivých čipsov? To by nebol najlepší dojem.

Seokjin sa zasmial. „Akoby si Puck nezískal pozornosť javiska," povedal. Nejavil žiadne známky rozhorčenia, len provokatívnej náklonnosti a Jeongguk si kládol otázku, ako dlho sú kamaráti. Bol si Taehyung so Seokjinom tak blízky ako s Jiminom? Čo ak sa navzájom poznali, odkedy nastúpili na vysokú školu alebo čo ak sa stretli len tento rok?

No to meno – Seokjin. Niečomu mu hovorilo a až potom, keď si spomenul na ich náhodné stretnutie v divadle, spomenul si na to, odkiaľ ho pozná.

Chalan z divadla. Tak Jeongguk Taehyunga nazval, keď nevedel jeho meno. Chalan z divadla spomenul Kim Seokjina a túžil sa s ním stretnúť. Ale bál sa urobiť prvý krok a prihovoriť sa mu, v čom s ním súcitil.

Jediný Seokjin, o ktorom kedy počul bol ten z dramatického klubu. A Taehyung bol jeho členom tiež. Seokjin, ktorého si Taehyung priviedol bol tiež členom dramatického klubu. Takže aká bola šanca, že to je ten istý?

„Chceli sme sa trochu pomotať vonku, ale vyhladli sme," povedal Taehyung. „Chcete sa ísť s nami najesť aj vy? Aj ty, hyung, keď už si tu."

Zdalo sa, že tá posledná veta bola adresovaná Hoseokovi, ktorý povedal: „Áno, isteže. Ale nie je na jedlo trochu skoro?"

„Tak teda počkajme," povedal Jimin a Jeongguk cítil, ako psychicky umiera. Nemohol zabudnúť, že je pod posteľou. Musel to robiť zámerne, ten bastard.

Znovu sa ozvali kroky. „Zalez, Jiminie, toto je moja posteľ," povedal Taehyung. Potom zaznel šuchot; znelo to, akoby niečo hľadal v perine. „Doriti, zabudol som si v šatni nabíjačku. Hneď som späť.

Jeonggukovi poskočilo srdce a cítil ho až v krku. Chystal sa Taehyung odísť a dať mu perfektnú príležitosť vytratiť sa z intráku? Bolo to príliš ľahké na to, aby to bola pravda.

„Si si istý?" povedal Jimin, zatiaľ čo Jeongguk sa nad svojimi živými predstavami iba bavil. „Vonku mrzne. Môžeš sa po ňu vrátiť zajtra."

„Nechcem riskovať, že ju niekto zoberie," povedal Taehyung. „Vieš, akí sú ľudia. Zobrať a zničiť. Aj ja by som si zobral zadarmo nabíjačku, ak by som ju len tak niekde videl ležať."

„Zober si so sebou aj čiapku," povedal mu Seokjin. „Tu."

„Ďakujem, hyung. Budem rýchly."

Dvere sa otvorili a zatvorili. Jeongguk počkal pár úderov svojho srdca a potom celý od prachu vyliezol zo svojho úkrytu.

„Tu si," povedal Jimin. „Začínal som sa báť. Nie je to tam úplne pekné, ale nemal som čas ťa varovať."

„To je pochopiteľné," rozkašľal sa Jeongguk a z vlasov si vyprášil prach. „Dostal som lekciu."

„Prepáč, ale... kto si?"

Vzhliadol a pozrel sa na ružovovlasého chalana – nepochybne Seokjina – ktorý naňho s otvorenými ústami hľadel, akoby videl ducha, ktorý sa tu vynoril len tak.

„Jeon Jeongguk. Teší ma," povedal a snažil sa správať normálne. Ak si myslel, že Taehyungovo prenasledovanie tohto chalan bolo najnižším bodom, vykopal by si pod seba dieru, aby titul najnižšej spodiny pripadol jemu. Seokjin bol príťažlivý – už rozumel, prečo bol chalan z divadla tak priťahovaný k tejto neuveriteľne nádhernej tvári. Ale Jeongguk bol príťažlivý tiež, aj keď bol teraz pokrytý prachom a špinou. Potom ale dodal: „Mal by som, uh, mal by som už ísť. Majte sa."

Ako zvyčajne sa usmial a cúval k dverám, kde bol úplne pripravený urobiť za týmto príjemným teplom hrubú čiaru a ísť priamo do chladného zimného vzduchu.

Len čo sa za ním dvere zatvorili, začul, ako sa Seokjin spýtal. „Čo to bolo?"

autorské práva patria @antiking

⋇⋆✦⋆⋇

Ahoj👋😊

Kook s Taem sa ešte nestretli (tak, aby o tom vedeli ^^), ale už to nebude trvať dlho 😁

Neviem, čo presne by som ešte mala do poznámky napísať, ale do konca chýba ešte maximálne 5 častí a potom pridám nový preklad, ktorý mám už z väčšej časti pripravený 😚❤

Pekný deň ❤🦔