Život so shipperkou

2 časť

Sedím v jednej obrovskej sedačke, tej čo je najbližšie k šoférovi, medzi perami zvieram cookie, niekde som ich tu našla, a ťukám do mobilu. Mama si išla ešte na chvíľku zdriemnuť, riadenie bude striedať s jedným sympatickým chlapíkom ale ona ide prvá. Ani som si neuvedomila aké je tu ticho keď ho preruší otvorenie dverí tourbusu a ja povyskočím.

Dovnútra sa nahrnie päť mladých chalanov. Všetci vyzerajú dosť zničene. Ako prvý ma zaregistruje ten tmavý Zayn. Áno vygooglila som si ich a naučila sa ich mená, za to som si predsa tú cookie zaslúžila nie? Zastane v pohybe, odkladaní bundy na posteľ a orieškovými očami, hm orechy v čokoláde, sa do mňa zabodne. Hneď po ňom Louis, Liam, Harry a ako posledný Niall ktorý šiel posledný dnu.

Chcem niečo povedať, skutočne chcem, už otváram ústa no...

„Nemáš tu čo hľadať...“ 

„Ako to že sa dostala až do tourbusu“ 

„Len prosím ťa nepišti...“

„Idem pre ochranku.“

Znechutene hľadím na tú päticu ako sa skoro až prekrikuje striedavo mi nadávajú a potom nadávajú na manažerov, počujem niečo o fanatizme a hlúpej krave. Rozhadzujú rukami, neustále ma sledujú a ukazujú na mňa prstom. Ako na výsluchu u dobrého a zlého policajta. Akurát že ten dobrý si odbehol pre kávu a koblihu. Normálne dievča by sa asi rozplakalo. Ale to nepoznajú mňa. 

„Čo sa to tu do najhlbšieho Mordoru deje, to si pracujúca žena nemôže ani pospať?" 

Mama je hore. Je mi jej ľúto, mohla ešte chvíľu spať a týto tu ju zobudili. Schovám sa hlbšie do kresla a konečne skusnem cookie.

Mum prebehne unavenými očami celý výjav, plus securiťákov ktorých práve Niall doviedol. Pretrie si oči a urobí to ešte raz. Asi tomu moc neverí a myslí si že ešte spí.

Securiťáci sú rovnako nechápaví, mňa i mamu poznajú.

„Tak vysvetlí mi niekto čo sa to deje?“ mama už stráca trpezlivosť

„Prepáč“ kajúcne sa ozvem ako prvá „len si ma pomýlili s nejakou fanynkou.“

Prvému to dôjde Louisovi. „Ty nie si jedna z fans?“

Mama sa rozosmeje na plné hrdlo. „Prepáčte páni ale sklamem vás, to je len moja dcéra Jean...“

„Ktorá nám vyjedá zásoby“ podotkne jeden z nich a ja sa oduto zahmýrim na sedačke.

Všetci sú však pokojný, prehodia pár slov s mamou a nakoniec sa poberú preč. A ďalší komu to dôjde je Liam.

„Takže bude spať tu?“

„Nebojte ja z toho nie som o nič viac nadšená ako vy.“ Okamžite vyletím ako statočný rytier na bielom koni do útoku.

„Hej pokoj“ kudrnáč, to je ten čo je ako Stiles z Teen wolfu akorát má tvrdý. Správne Jean, má tvrdý. Bravó. Hodím si ukážkový facepalm o display mobila a tým asi zaujmem všetkých chalanov lebo pozerajú na mňa. Oh, správne oni to vlastne nepočuli, našťastie.

Zachytím ešte niečo o tom že Harry mi ponúka jednu z postelí. Akože ponúka ja som sa do jednej už zabývala. Moja matka mu odpovie že to nemusel, no jasné mami všetci ti to žerú. Veď tvoja tvár skoro žiari ako koleso šťastia. Si rada že nebudem spať celé leto v kumbále pre šoférov a na sedačke v kamióne.

Konečne vyštartujeme. Hneď po začiatku cesty, hocijakej cesty, vlakom, lietadlom, autom, mám zvyk jesť. Tak si i teraz vytiahnem druhú porciu fastfoodu síce už studeného. Tri páry očí ma sledujú. Ešte stále som sa nepohla z mojej sedačky, odteraz to bude môj železný trón a nik ma z neho nedostane. Trebárs sa zo mňa stane taká bitch ako z Joffreyho a začnem zabíjať štetky. A začnem tou krásnou tváričkou tam. Áno Louis, presne teba myslím, nekukaj mi láskavo tak na to jedlo. Nie si predsa túlavý pes, ale si rozkošný ako šteniatko túlavého psa, to musím uznať.

„Čo?“ vypadne zo mňa, tie pohľady sú fakt príšerné.

Louis, Zayn a Liam odvrátia pohľad, asi som prerušila ten hypnotický kontakt medzi nimi a hranolkami. Moje. Nedám.

„Ehm“ Niall si odkašle, na tvári pobavený výraz. „Sorry za nich ale poriadne pár dní nejedli...“

„Nejedli?“ škaredo sa zaksichtím. Niekto dokáže prežiť bez jedla?

„Ako to? Veď som sama pomáhala s cateringom sú tam samé lahôdky.“

„Tým to nie je“ zamyslene prehovorí Harry „chalani držia diétu.“

„Oh.“ Vtedy mi to docvakne. Provokujem. Akú som mala chuť na hranolky tak mi teraz zhorkli v ústach. Všetko zasa pobalím a schovám. Síce ma ubezpečujú že to je dobré no ja len krútim hlavou a nakoniec zavelím že idem spať. Až v posteli konečne pozriem znovu do mobilu. Otvorila som si tumblr s vyhľadávaním ich. Ako prvé mi ako iné vybehne pár fotiek z albumov a pod nimi... Nádherná kresba dvoch tiel zapletených do seba, symfónia tvarov a farieb, autentickosť, rysy..... sakra to sú vážne oni. Vykloním sa z postele, chalani sú ešte hore a dolu hlavou si prirovnám obrázok k ich tváram. Fakt sú to oni. Niekto ich shippuje.

Môj vreskot sa vyrovná pišťaniu fanúšičiek za oplotením a ešte k tomu spadnem z postele.