Volaj ma Jakub

9.

Ráno som sa zobudila na prenikavú vôňu toastov.
Vošla som do kuchyne, v ktorej už Jakub chystal raňajky.
Pozrel sa na mňa, usmial sa a otočil sa späť ku kuchynskej linke.
Na stole ma už čakali toasty. Začala som teda jesť. Jakub sa po chvíli pridal ku mne.
Popri raňajkách sme sa kus aj rozprávali.

Jakub: ,,Chtěl jsem ti alespoň jednou já udělat snídani. Doufám, že ti chutná."
Ja: ,,Áno, je to výborné, ale nerob si starosti." usmiala som sa.
Jakub: ,,Chtěl jsem se tě zeptat, že..."

Jakub mi chcel niečo povedať, lenže niekto zazvonil na zvonček.
Bol to Jickson.
Jickson: ,,Podívejte že koho jsem přivez..."
Priviedol dievča. Bola chudá, mala dlhé hnedé vlasy, hnedé oči a bola menšieho
vzrastu.

Ona: ,,Ahoj Jakub"
Jakub: ,,Do píči Broňo co tady děláš?"
Broňa: ,,Jimmy mi povedal, že si bol v nemocnici a že ťa prepustili, tak som ťa prišla pozrieť."
Jakub: ,,Proč ti to právě řekl Jimmy? Nikdy jste se nebavili."
Broňa: ,,Dali sme sa do kopy. Však Jimmy?" a uškrnula sa naňho.
Jakub: ,,Aha, tak ja vám to přeju." a pozrel sa na Jimmyho pohľadom, ktorý hovoril "tak tebe jebe".
Broňa: ,,A kto je toto?" ukázala na mňa.
Jakub: ,,To je moje... emm kamarádka."
Broňa: ,,Aha, no to je jedno. Môžem sa z tebou porozprávať v súkromí?"
Jakub: ,,No dobře." vzdychol si a pozrel sa na mňa.

Odbehli do Jakubovej izby a hneď ako odišli a zatvorili dvere, sa Broňa prilepila na Jakubove pery.
Jakub ju okamžite odstrčil.
Broňa: ,,Čo to robíš?"
Jakub: ,,Co ja dělam? Za dveřmi máš přítele a mně tady ocucávaš."
Broňa: ,,Ja som to len naňho hrala aby som sa cez neho dostala zase k tebe."
Jakub: ,,Ale ja tě nechci, podvedla jsi mně a teď si oklamala mého kámoše, ty odporná KURVO."

To slovo bolo počuť až za dvere. Jickson sa postavil, vletel do dverí a pozrel na Jakuba.

Jickson: ,,Proč mi na ní kurva řveš?"
Jakub: ,,Protože tě oklamala a chtěla se dostat cez tebe znova ke mně."
Jickson: ,,Je to pravda?" pozrel sa na Broňu.
Broňa: ,,Áno je." a zakerne sa usmiala
Jickson: ,,VYPADNI OKAMŽITĚ!"

Broňa sa pozrela na Jakuba, no on bol ticho. Odišla z miestnosti. Sedela som v obývačke na gauči. Otočila som sa a videla Broňu. Strelila mi facku.
Broňa: ,,Drž sa od môjho Jakuba ďalej!"
Keď to Jakub videl, rozbehol sa k Broni, chytil ju za zápästie.
Jakub: ,,Jěště raz se jí dotkneš a skončila jsi."

Ostala som ako prikovaná, držala som si líce a pozerala sa na odchádzajúce dievča.

Jakub: ,,Kristíno, ona nic pro mě neznamená."
Jickson: ,,Kristíno, Jakube, já nevím co říct..."
Jakub: ,,Jimmy, teď bylo by nejlepší, kdybys taky odešel."

Postavila som sa a odišla som si pobaliť veci. Proste nevedela som tam byť.
Vo dverách ma zastavil Jakub.

Jakub: ,,Kristino, kam jdeš?"

Neodpovedala som. Zišla som pred byt a zavolala som si taxík na stanicu.
V taxíku som rozmýšľala nad Jakubom. Ostal tam sám. Ale nemohla som tam ostať.
Na stanici som prestúpila na vlak domov. Cesta nebola až tak dlhá.
Po tak dlhom čase som konečne doma.
Otvorila som dvere, zhlboka som sa nadýchla a sadla som si do obývačky na gauč.
Pozrela som sa na stenu, plnú Jakubovych fotiek, až sa mi slzy začali tlačiť do očí.
Zobrala som si kufre a išla som si vybaliť veci.

Veci vybalené, stihla som sa aj najesť aj osprchovať. Konečne si idem ľahnúť po náročnom dni.
No to by nebola Ema, keby mi nezavolala dobre že nie uprostred noci. Povedala som jej, že ak ma teraz nechá konečne vyspať, zajtra jej to všetko vysvetlím.

Nedalo sa mi zaspať. Každá myšlienka smerovala na Jakuba.
Po asi hodine a pol som konečne zaspala.

Okeyy. Nová časť po 100 rokoch. Kus kratšia ale čoskoro nová. ❤️
S kapitolou pomohla TerezaKudelasova