Only mine //L.S//

꧁22꧂

Niall:
Vyšli sme na svah.
Poviem Vám, chcel som zamachrovať.
Tak tesne pred koncom, príliš strmo zabrzdil a sneh, ktorý som odhrnul lyžami, skončil na učiteľke.
Dostal som menšie zdrba ale poriadne som sa nasmial.
Kučeravca som si nejak nevšímal, aj keď som si ho posledné dni obľúbil.
Na svahu sme skončili keď sme boli volaní učiteľmi
S kučeravcom sme išli pomaly za nimi.
„ Naill? Choď napred, len som si niečo zabudol."
Povedal a otočil sa.
Prikývol som a ďalej som šiel.

Harry:
Celý čas čo sme sa lyžovali, som myslel na Louiho. Cestou naspäť, som si spomenul na horúcu čokoládu ktorú nám ponúkali.
Chcel som sa vrátiť aby som ju doniesol Louimu.
„ Naill? Choď napred, len som si niečo zabudol."
Povedal som a otočil som sa.
On prikývol a išiel ďalej.
Rýchlim krokom som sa chcel dostať k automatu.
Ale niečo, alebo niekto mi v tom zabránil.
„ Hey buzna!"
Zakričali na mňa a nestihol som sa otočiť lebo už som skončil na zemi.
Zayn.
A Nick.
Pár krát do mňa kopli.
„ Teraz ťa už Tomlinson nezachráni."
Zavrčal Zayn a posledný krát do mňa kopol.
Bez slova odišli a ja som necítil nič okrem bolesti.
Zavrel som oči a nevnímal nič.
Neviem koľko som tam mohol ležať ale prebral som sa až na niečí hlas.
„ Harry!"
Zakričal Niall a postavil ma na nohy.
„ Bože môj, Harry! Si v poriadku?"
Pridržiaval ma a ja som bol ešte stále omámený bolesťou.
„ Ideme na izbu. Potom to budeme riešiť s učiteľmi. Toto už je veľa."
Povedal Niall a moju ruku si prehodil cez krk, a pomaly sme došli na izbu.
Odomkol mojimi kľúčmi a dostal nás dnu.
„ Harry!"
Pribehol ku mne Louis.
„ Našiel som ho ležať, hovoril že niečo zabudol, a ja som si chvalabohu nechal kľúče tu. Keby mám kľúče, mohol by tam ležať dlhšie. Postaraj sa oňho, ja to idem vyriešiť s učiteľmi."
Povedal a ja som sa zarazil.
„ Nie! Nehovor im to. Oni s tým aj tak nič nespravia."
Povedal som a sadol som si.
„ Fajn. Idem na prechádzku."
Povedal a opustil izbu.

Louis:
„ Hazza?"
Oslovil som ho, lebo iba nečinne sedel a pozeral do blba.
„ Hm?"
„ Poď, namažem ti to."
Povedal som a vytiahol z jeho tašky masť, ktorou mazal aj mňa.
Prikývol a dal si dole bundu spolu so svetrom.
Prezrel som si jeho telo.
Na každom kúsku svietil zelenomodrý fľak.
Pred tým než som stihol niečo urobiť, ma zastavil plač kučeravca.
„ Hazzy? Čo sa deje? Prečo plačeš?"
Prišiel som k nemu a pohladil ho po líci.
„ Prečo? Prečo to robia a prečo ma nenávidia?"
Opýtal sa a pozrel mi do očí.
Pichlo ma u srdca, keď ho vidím, v stave v akom je teraz.
„ Tažko povedať. Ľudia nedokážu pochopiť našu orientáciu. Myslia si že to je choroba. A niektorím vadí, že niekto je niekto, kto je jednoducho lepší."
Povedal som a zotrel mu slzy.
„ M-mrzí ma, čo som ti spôsobil."
Vzlykol a ja som si ho pritiahol do objatia.
„ Nebol si to ty. Bol to Zayn, a nechcem aby si si myslel že to bola tvoja vina."
Povedal som a dal mu pusu na líce.
Ľahol som si s ním a užíval si chvíľu, ako je táto.
„ A teraz, na každú modrinku dostaneš pusu."
Zdvihol som sa a pozrel mu do očí.
„ Aby si vedel, že tu je aj niekto, kto ťa má rád,"
Povedal som a chvíľu sa odmlčal.
„ Viac ako len rád."
Zašepkal som.
Díval som sa mu do očí.
Pomaly som začal s prácou.
Opatrne som sa k nemu sklonil a začal pri podbrušku.
„ Jeden."
Začal som počítať a jemne priložil pery na malú modrinku.
„ Dva."
Posunul som sa o čosi vyššie.
„ Tri."
Priložil som pery na ďalšiu a takto som pokračoval ďalej.
„ A 13."
Povedal som a dal priložil som pery na jeho hruď."
Pozrel som mu do očí a na jeho tvári svietil jemný úsmev.
„ Ešte som neskočil."
Zašepkal som a prisal sa mu na pery.

Myslím, že táto kapitola sa mi vydarila
Majte krásny zvyšok dňa/večera 😌💚💙