Only mine //L.S//

꧁16꧂

Začali sme hrať.
Naill roztočil fľašou a ako na truc, to vyšlo akurát na mňa.
„ Fajn, Harry. Pravda alebo odvaha?"
Opýtal sa a musel sa uculiť.
„ Pravda."
Nejdem nič riskovať, aj keď...
„ Hm.. páči sa ti niekto?"
Zabil otázku.
Super.
Úžasné.
Ak to takto pôjde ďalej, asi sa obesím.
Prikývol som.
Louis sa na mňa celý čas usmieval.
Kusol som si do pery a jemne som sa začervenal.
Roztočil som, tento krát ja a otázku položil Scott z našej triedy, čiernovlasému.
„ Pravda alebo odvaha?"
Opýtal sa.
„ Odvaha."
Odsekol.
„ Fajn. Hmmm. Choď na chodbu, a zakrič " milujem ťa""
Povedal a on sa uškvrnul.
Išiel na chodbu a zakričal.
„ Scott ma miluje!"
Prišiel a sadol si.
„ Heeej!"
Strčil do neho, a čiernovlasý si odfúkol vlasy z tváre a zasmial sa.
Takto sa vystriedali skoro všetci až zakrútil fľašou Louis.
A nie!
Padlo na mňa.
Do riti tam.
„ Tak Harry. Pravda alebo odvaha?"
Uškvrnul sa a ja som ho prepálil pohľadom.
„ Nejdem nič riskovať. Odvaha."
Povedal som nakoniec.
„ Dobre milý Harry..."
Chvíľu porozmýšľal ale cely čas ma hypnotizoval pohľadom.
„ Zaspievaj."
Povedal nakoniec a mne padol obrovský kameň zo srdca.
„ Čo?"
Opýtal som sa.
„ Niečo čo chceš."
Povedal.
„ Mám tu so sebou gitaru. Až chceš požičiam ti ju."
Navrhol čiernovlasý.
Prikývol som a zaspieval som niečo vlastné.
Zobral som si gitaru a začal.

„Same lips red, same eyes blue
Same white shirt, couple more tattoos
But it's not you and it's not me
Tastes so sweet, looks so real
Sounds like something that I used to feel
But I can't touch what I see"

Zaspieval som, prvú slohu, a všetci na mňa potichu civeli.

„We're not who we used to be
We're not who we used to be
We're just two ghosts standing in the place of you and me
Trying to remember how it feels to have a heartbeat"

Odmlčal som sa a dohral posledný akord.
„ Zatiaľ to je všetko."
Povedal som a všetci mi zatlieskali.
Usmieval som sa ako slniečko na hnoji.
Znovu sme sa vrátili k hre a prešlo pár kôl. Bola zábava, smiali sme sa a príjemne sa bavili.
Teraz prišiel rad na Louisa.
„ Pobozkaj hocikoho v tejto miestnosti."
Trepol niekto a obaja sme sa zarazili.
Obaja sme sa na seba pozreli a čakal som.
Nejak som veril tomu že si vyberie mňa a nechcel som aby pobozkal dievčata.
Zároveň som nechcel dať najavo, že to chcem.
„ Tak?"
Ozval sa niekto.
Začalo mi búšiť srdce, akoby som práve zabehol maratón.
„ Fakt musím?"
Opýtal sa do vetra.
Trochu som posmutnel.
Chápal som že sa nechce "strápniť" ale trochu to zabolelo keď sa opýtal.
„ Áno musíš."
Zdvoraznili.
Prikývol a postavil sa.
Cítil som na sebe pohľad.
Po chvíli sa pohol.
Smerom.
Ku mne.
Postavil sa predomňa.
Poobzeral som sa na okolo a všetci na mňa civeli.
Natiahol ku mne ruku, a ja som ju prial.
Pomohol mi vstať a pozerali sme si do očí.
Všetci boli ticho.
„ Už ma pobozkaj ty blázon"
Zašepkal som.
On sa usmial a jemne sa otrel svojimi perami o tie moje.
Rovnaký pohyb zopakoval ešte raz a ja som urobil to isté.
Po pár sekundách sa odomňa oddialil a jemne sa usmial.
Úsmev som mu opätoval a všetci na nás civeli dobre že im oči nevypadli.
Celý červený som si sadol na svoje miesto a čakal.
„ No čo? Nepovedali ste že to musí byť dievča."
Povedal Louis a roztočil fľašou.
Už som poriadne ani nevnímal hru, lebo som bol omámený Louisovimi perami.
„ Harry!"
Skrikli po mne.
„ Č-čo?"
„ dávaš úlohu Naillovi!"
Skríkli.
„ No. Pravda alebo odvaha?"
Opýtal som sa Nailla.
„ Pravda."
Povedal.
„ Fajn. Aky je tvôj najtrapnejší zážitok?"
Opýtal som sa.
Celý ztuhol.
„ No...Uhmm.. nebolo to tak ani dávno...bol som doma a poviem na rovinu, honil som si. V tom momente ku mne došiel Louis, a asi dve hodiny som sa s ním nerozprával lebo som bol maximálne strápnený.
Povedal celý červený a všetci sme sa zasmiali.
„ Ako.. Naill, bol som vo vedľajšej izbe."
Vypískol Louis a Naill ho začal fackať.
Keď skončili pokračovali sme v hre.
Prešlo ešte pár kôl a nakoniec sme išli do svojich izieb.
Vyšplhal som sa po rebríku a ľahol si.
Ani neviem ako ale zaspal som.
Zobudil som sa okolo siedmej. „ Louis? Naill?"
Zašepkal som.
„ Áno Curly?"
Postavil sa Louis a pozrel na mňa.
„ Kde je Naill?"
Opýtal som sa potichu.
„ Išiel na večeru. Povedal som mu že na teba dozriem. Ja hladný niesom, povedal som aby Naill doniesol jedlo tebe."
Povedal a usmial sa.
„ Ďakujem. Vážim si to."
Zoskočil som z postele a objal ho.