Only mine //L.S//

꧁32꧂

Pozbieral som si veci a vypadol z domu, skôr než si moju prítomnosť niekto všimne.
Doma som si skontroloval mobil.
„ Fuh..."
Oddychol som si nahlas.
Prešiel som do kuchyne, kde bol lístoček.

Louis, Lottie,
chcem aby ste sa upravili a slávnostne obliekli. Príde pre vás okolo 12:00 taxík a zoberie vás do reštaurácie kde sa stretneme.
Dúfam že sa budete chovať slušne,
Otec.xx

„ Lottie?!"
Zakričal som na cely dom.
„ Dobré ráno."
Zachrapčala s ranným výbuchom na hlave.
Uchcetol som sa a privítanie jej opätoval.
„ Mame sa nachytať. Otec nám chce predstaviť svoju pipku, okolo dvanástej príde pre nás taxík. Mame si obliecť niečo slávnostnejšie. Takže tak. Pohni si, lebo s tým čo máš na hlave, sa z kúpeľne len tak ľahko nevymoceš."
Podpichol som ju a ona mi dala pohlavok.
Zasmiali sme sa a obaja, keďže bolo deväť, sme sa najedli a pomaly nachystali.
Ja som si obliekol flanelku a čierne obtiahnuté džínsy a prehrabol vlasy do hora.
Sestra si obliekla čierne tričko s čipkou a modré nohavice. Aby však neumrzla na kosť si prehodila cez seba svetlohnedý kabát.
Presne na dvanástu zastal pred domom taxík.
Zamkol som a nasadli do auta.

Vyšľapali sme schody do reštaurácie a čašník nás odviedol k stolu, kde sedel otec a jeho nová známosť.
Obaja sa postavili a počkali kým prejdeme oproti.
„ Dobrý deň."
Pozdravil som sa slušne.
„ Louis, Lottie, toto je Natalie. Natalie, toto sú moje deti, Louis a Lottie."
Zoznámil nás otec a blondína predomnou mi podala ruku.
S falošným úsmevom som ju prial.
„ Louis."
Predstavil som sa a zahľadel sa do sivo-modrých očí.
Žena ako každá iná... podobá sa na zlatokopku, červeno-krvavý rúž a čierne obtiahnuté šaty tomu len dosvadčujú.
Zoznámila sa aj s Lottie a sadli sme si.

Harry:
Ako Louis odišiel, posmutnel som.
Asi ešte hodinu som bol v izbe a keď čas ukazoval desať hodín obliekol som sa a prehrabol si vlasy.
Vybral som sa do kuchyne kde som si zobral jablko a zalilal si horúci čaj.
Zastavil ma však hlas.
„ Kamže kam?"
Opýtal sa ten otravný hnusný hlas.
Neodpovedal som.
„ Niečo som ti sľúbil, kvetinka. A svoje sľuby plním."
Zaškeril sa a podišiel ku mne.
Urobil okolo mňa otočku ako predátor okolo svojej koristi.
Zastavil mi za chrbtom.
Stisol mi zadok.
Krv vo mne pomaly vrela ako ten čaj ktorý mám v ruke.
„ Určite si super úzky, mám pravdu kvetinka?"
Položil rečnícku otázku a ja som cítil jeho dych na mojom krku.
Ostal som tak.
Čakal som čo sa bude diať.
„ Na kolená... ak teda nechceš aby som ťa naozaj natrhol."
Zavrčal a ja som ztuhol.
„ Nepočul si ma?!"
Zavrčal znovu.
Otočil som sa aby som nabral odvahu.
V rýchlosti svetla som vylial vriaci čaj na Jaydena a rozutekal sa do izby.
Z kuchyne sa ozýval len krik a kvílenie od bolesti.
No... môže si za to sám.
Rýchlo som zobral mobil a snažil sa dovolať Louisovi.
Márne.
Kde ten moze byt?
Rýchlo som sa zamkol v izbe a volal Naillovi.
„ Naill? To som ja Harry. Počuj, mám trable. Môžeme sa stretnúť?"
Vyvalil som na neho otazky a pevne dúfal že má čas.
„ Harry? Čo sa deje? Jasne, stretneme sa pri škole. Všetko mi povieš... hneď som tam."
S týmito slovami vypol hovor a ja som si vydýchol.
Cez okno, ktoré je celkom vysoko som vyskočil aj s taškou s potrebnými vecami.
Tak ako povedal, čakal pred školou.

Louis
„ Takže? Čo si dáte?"
Opýtala sa Natalie.
Pokrčil som ramenami tak isto ako aj Lottie.
Čašník nám doniesol karafu vody a my sme si zatiaľ vybrali jedlo.
Po výdatnom jedle sme sa presunuli k nám.
Bohužiaľ aj s Natalie.
Vyzerá to tak že Lottie si s ňou rozumie...
Ak si otec myslí, že týmto spôsobom zabudnem na mamu, veľmi sa mýli.
Ja ani neviem, prečo vlastne mi to tak vadí, že si otec niekoho našiel.
Možno preto, aby nezabudol na mamu.
„ No a čo ty Louis?"
Vytrhol ma jej hlas z premýšľania.
„ Čo? Čo?"
Zakrútil som hlavou.
„ Nah... nič, len toľko že či nemáš ty nejakú lásku."
Usmiala sa a ja som jedným očkom prešiel na Lottie.
Tá sa len usmiala a prikývla.
„ Nieee... nemám nikoho.."
Poškriabal som sa za zátylku a horný roh v obývačke bol momentálne najzaujímavejší bod na celom svete.
„ No len aby... si nejaký zamyslený Hm? Určite v tom má prsty nejaká pekná baba."
Zasmiala sa a ja som v duchu prekrútil očami.
„ Niee. Nikto tu neni. Ummmm.. Lottie? Môžeš na chvíľočku?"
Prehrabol som si vlasy a ona len prikývla.
Odišli sme do kuchyne.
„ O Harrym, jej nepovieš jasne? Nepotrebujem riešiť zbytočnosti. Pre ňu bude Harry ako môj kamarát. Nič viac."
Povedal som a chytil ju za ramená.
„ Ja viem Lou. Preto som jej ani nič nepovedala. Neboj, ostane to len medzi nami."
Žmurkla na mňa a z chladničky vytiahla jogurt.
Prikývol som a odišiel naspäť do obývačky.
Po chvíli, tam došla aj sestra.
„ No a ehm... máš aj nejaké deti?"
Opýtala sa Lottie aby uhasila to trápne ticho.
„ Nie, ale mám sestru. Od malička som vyrastala iba s ňou..."
Prestal som počúvať už na začiatku. Bolo mi jedno o čom kecala.
Od rána som konečne chytil mobil do ruky.
A volal mi Harry...
Asi 5x...
Och bože...

Harry:
„ Harry! Si v poriadku?"
Vybehol na mňa Naill.
Je zlatý, ani ma poriadne nepozná a hneď sa stará.
Loui si vybral správne.
„ To je dlhý príbeh. Potrebujem len dočasne útočisko, a Louis mi neberie mobil."
Smutne som sa usmial a on ma objal.
Tento chlapec rozdáva len pozitívnu energiu.
„ Niesi hladný? Moja mama akurát piekla a ja asi umriem hladom. Predsa tu nebudeme len tak postávať."
Zasmial sa a ja som nestihol nijak zareagovať a bol som pred jeho domom.
Maličký ale už zvonku mi príde útulný.
Hnedobéžová farba pokrývala takmer celý dom z vonka.
Naill otvoril a ocitli sme sa v malinkej predsieni.
Pár vešiakov a malá komoda pod ktorými boli topánky. Na každom kúsku voľnej steny boli fotografie.
Prešli sme do obývačky, ktorá nebola veľmi veľká, ale ani malá.
Možno trochu menšia od tej našej.
Usadil ma na tehlovooranžový gauč.
„ Čaj?"
Opýtal sa.
Prikývol som a pipol malé ďakujem.
„ Tákže, čo sa deje?"
O nie celé dve minuty tu bol Naill aj s chipsami a čajom.
Usadil sa do kresla oproti a ja som si pomaly uskraval s pitia.
Mám mu to naozaj povedať?
Nechcem ho zaťažovať, určite ma svoje problémy.
Nakoniec som sa aj tak rozhodol povedať mu aspoň niečo.
„ S tetou a s jej synom sme sa pohádali. Nechtiac som naňho vylial čaj a je dosť agresívny na mna už od malička..."
Povedal som a nachvíľu sa odmlčal.
Takto sme sa mohli rozprávať hádam dve hodiny.
Je super chalan.
Vtipný, sympatický ale dobrý chlapec.
Už som ho mal možnosť spoznať aj na lyžovačke ale teraz sme si sadli viac.
Po niekoľkých minútach trapného ticha som sa rozhodol odísť a neoxidovať tu.
Prikývol a ja som nezamieril domov ale do parku neďaleko školy.
Vytiahol som si mobil, slúchadlá a zapol si hudbu.
Premýšľal som nad viacerými vecami.
Nad Louim, nad mamou, otcom, nad školou, nad ľuďmi ktorí ma nemajú radi, pritom ja som nič nespravil.
Mohol som tam sedieť takú polhodinu a keď začala hrať moja obľúbená hudba rozplakal som sa.
I'm fallin' again
I'm fallin' again
Fallin...
Rozvzlikal som sa a vybil sa mi mobil.
Bolo okolo šiestej keď som sa naposledy pozrel do mobilu.
Už slnko bolo za horizontom a začínal večer..

WOW! MY SME PREKROČILI HRANICU 2K!
JA VÁS MILUJEM!
Inak pardon sa tu depresívnu náladu.. nemôžem si pomôcť...